Martin Mikulič (vľavo), autor druhého gólu Artmedie, v súboji s Petrom Dzúrikom. V dohrávke 4. kola futbalovej Corgoň ligy vyhrala Artmedia Bratislava nad Duklou Banská Bystrica 2:1. FOTO ČTK - PETER MAYER
Obidva bratislavské víkendové zápasy štvrtého kola futbalovej Corgoň ligy mali niekoľko spoločných rysov. K pozitívnym patrili predovšetkým razantné nástupy. Dubnica ním nadlho znechutila zatiaľ bezbodový Inter, Artmedia už v prvej štvrťhodine prakticky rozhodla o víťazstve nad vicemajstrom z Banskej Bystrice. Ani jednému z konečných víťazov však agresívny úvod nezaručil bezproblémový vývoj stretnutia.
Dubničania síce valcovali žlto-čiernych, pätnásť minút ich takmer nepustili do vlastnej šestnástky, ale vynaložená námaha aj tak vyznela sizyfovsky. Nepresná muška i neprestrielný brankár Andrej Kaniš vrátili dubnické futbalové hlavy do bežného ligového priemeru. Škoda, pretože jeden z našich najskúsenejších trénerov Jozef Jankech im to z lavičky sotva kázal.
Deň nato Artmedia na svojom štadióne dokonale zaskočila Duklu, lenže na rozdiel od Dubnice zo štyroch príležitostí dve premenila. Hralo sa jej ľahšie, uvoľnenejšie. Až do prestávky, počas ktorej kouč Vladimír Weiss zatiahol brzdu. Z vydarenej ofenzívy, ktorá roztlieskala tribúny, prešiel bratislavský tím razom na divácky menej obľúbenú deštrukciu.
Zámer bol jasný a v našich futbalových súťažiach aj často využívaný - po získaní nie celkom očakávaného náskoku nasleduje rýchla údržba výsledku. Aj vo svete to má obdobu, najmä v pohárových dvojzápasoch. Weissovmu tímu druhopolčasové predsavzatia nevyšli a z výhodnej pozície skĺzol do nevýhody. Šťastie, že Banská Bystrica sa nepustila na hranu totálneho rizika.
Dubnica i Artmedia majú po tri body. Bodaj by aj o skúsenosť viac, že pomaly knokautovaného súpera sa neoplatí dvíhať zo zeme. Čo bránilo spomínaným mužstvám, aby pokračovali v rozbehnutých výkonoch a postupne ich vygradovali? Prečo sa ich hráči pohodlne stiahli dozadu a uchýlili radšej k pasívnemu vyčkávaniu?
Odpoveď nie je taká ťažká - rozhodujúce sa ukazujú byť body. Žiadne tajomstvo, že za ne sú aj prémie. To všetko pri existencii priamej úmery: čím viac bodov, tým vyššie prilepšenie k základnému platu. Spokojnosť diváka ide väčšinou bokom.
Na Pasienkoch i v Petržalke to neboli po dlhšom čase zlé prvoligové konfrontácie. Ešte čosi im však chýbalo. A aj bude, kým si hráči s trénermi neuvedomia, že súčasný futbal sa nehrá naplno len pätnásť či dvadsaťpäť minút.
MIROSLAV BUKOV
