Doprava je ako v Atlante, teda nie bohviečo. Naše ubytovanie po presťahovaní z olympijskej dediny je taká charterová trieda, čo uchýli turistov, ktorí v okolí nemôžu nájsť nič lepšie. Strava tiež nič extra, špagety smrdeli ako handra. Klimatizácia funguje každú polhodinu, horšie je, že púšťa aj teplý vzduch. Dráha je síce pekná, ale tie rastliny sú nebezpečné. Dalo by sa to vyriešiť chemicky, ale tu to nechceli urobiť. Škoda, že pre vietor musíme štartovať tak skoro. Popoludní by prišlo určite viac divákov."
Tréner Pavol Blaho situáciu tak dramaticky nevidí: "Roba za tie roky dobre poznám, prekvapilo by ma, keby si nesťažoval. Na rovinu som mu povedal, že môže vychutnávať nepomerne širší výber jedál v olympijskej dedine, kde je dosť miesta aj na spanie. Autobus tam chodí každých sedem minút, zhruba hodina cesty. Raňajky sú tu pri kanále bežné kontinentálne, obedujeme spolu s ostatnými medailistami. V poslednom týždni pred súťažou však už strava nehrá takú úlohu, ide sa dosť na doplnkovú výživu." (ju)
