Pri kadiach a v koryte rieky stáli zlatokopi a šikovnými pohybmi prevracali misky, ktoré obyčajným smrteľníkom pripomínajú pokrývky hláv ľudí pracujúcich na ryžových poliach. Nájdené zlatinky uložili do pripravených skúmaviek a v rade trpezlivo počkali na vyhodnotenie.

Tí, ktorí boli výsledkom sklamaní, mohli vyhľadať prvú pomoc. Na tabuli s veľkým červeným krížom svietil aj odkaz, že hneď oproti je zlatokopecký cintorín. Ani tomu pravá zlatokopecká atmosféra nechýbala. Ak ste sa naň chceli dostať prednostne, mohli ste použiť pripravenú šibenicu. Lano bolo našťastie upevnené tak, aby ho žiaden samovrah nemohol zneužiť. V cintoríne ste našli niekoľkometrový hrob dlhého Džona, ktorému z hrobu trčali nohy.

Po tábore sa preháňali muži na koňoch, našli ste tu pravý salón aj banku, k nebu stúpal dym opekaných špecialít. Známa zlatokopecká dvojica, manželia Kapsdorferovci z Kremnice do tajov zlatokopectva od začiatku zaúčajú aj svoje dve malé dcéry. Nechýbajú takmer na žiadnych súťažiach, kde štartujú ich rodičia.

Pravého zlatokopa ste od ostatných divákov poznali na prvý pohľad. Jeho westernové oblečenie musí mať koženú vestu a široký klobúk. Zlatokopi sú jednoducho veľká rodina. Bojujú férovo a večer sa stávajú veľkou partiou pri ohňoch a gitarách.

Vydarené majstrovstvá sveta sú od nedele minulosťou. Slovensko odovzdáva štafetu Juhoafrickej republike, ktorá bude zlatokopov hostiť na budúci rok.