Gazprom je najväčším producentom plynu na svete. Na snímke je moskovské sídlo tohto ruského gigantu.
FOTO - TASR
Dvojročná opcia Gazpromu na kúpu tretinového podielu v Slovenskom plynárenskom priemysle už síce vypršala, rokuje sa však o jej predĺžení
BRATISLAVA - Napriek tomu, že formálna možnosť ruského plynárenského gigantu Gazprom vstúpiť do Slovenského plynárenského priemyslu vypršala, Rusi sa svojho práva nevzdávajú.
Ruský partner na svoj podiel nemal peniaze
Gazprom ako člen víťazného konzorcia Ruhrgas-Gaz de France-Gazprom v privatizácii SPP dostal namiesto tretinového akcionárskeho podielu, dvojročnú opciu na kúpu podielu. Dôvodom, prečo si akcie rozdelili a zaplatili len Nemci a Francúzi, bol, že Gazprom na svoj podiel vtedy nemal dosť peňazí. Opcia Gazpromu mala platiť dva roky od podpísania privatizačnej zmluvy v marci 2002. Gazprom si ju až doteraz neuplatnil, hoci svoj vážny záujem deklaroval viackrát. Už minulý rok vyhlásil, že svoj podiel odkúpi do konca roka. Vysoká zadĺženosť firmy to však nedovolila. Vstup do SPP opäť avizoval začiatkom tohto roka, tesne pred uplynutím lehoty opcie. Akcionári vtedy naznačili, že by sa opcia na 16,33 percenta mohla predĺžiť do konca roka 2005. "Myslíme si, že je veľmi výhodná štruktúra medzinárodného konzorcia s Gazpromom, ktorý produkuje zemný plyn. V Európe je dostatok zemného plynu, ale málo producentov," povedal vtedy člen predstavenstva SPP za Gaz de France Phillipe Boucly a prejavil záujem o spoluprácu s Gazpromom.
O predĺžení opcie Gazpromu však vlastníci SPP stále nerozhodli. "Akcionári rokujú s Gazpromom o predĺžení opcie. Je na nich, ako sa dohodnú," povedala hovorkyňa SPP Dana Kršáková. Potvrdil to aj zástupca Ruhrgasu. Viac však obaja odmietli komunikovať.
Hrozí kontrola z Kremľa?
Ruský Gazprom okrem chronického zadlženia trápi aj jeho neistá budúcnosť v otázke, či sa bude privatizovať. Rozhodujúcu časť, viac ako 38 percent akcií totiž vlastní štát, zvyšok je rozpredaný cez kapitálový trh viacerým akcionárom, vrátane zahraničných. Finančné trhy a investorov však minulý týždeň vystrašila správa, že Kremeľ má záujem o väčšiu kontrolu akcií Gazpromu, keď poslanec Štátnej dumy Jurij Saveljev požiadal ministerstvo vnútra, prokuratúru a Federálnu službu bezpečnosti, o prešetrenie tajného skupovania akcií podniku zahraničnými investormi. To šokovalo trhy natoľko, že akcie Gazpromu v stredu klesli o 13 percent a zažili tak najväčší prepad za posledné štyri roky. V panike, že sa blíži katastrofa podobná Jukosu, začali investori akcie tohto plynárenského giganta rýchlo predávať a stiahli so sebou aj hlavné indexy ruských búrz.
Napriek problémom Gazpromu sa podľa ruských aj medzinárodných pozorovateľov situácia k Jukosu nemôže prirovnávať. "Gazprom by pre SPP určite nebol rizikovým kapitálom," myslí si Viktor Kovaľov, analytik Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií ministerstva obrany. "Napriek tomu, že podnik počas Jeľcinovej vlády fungoval tak, že plátal diery v štátnom rozpočte a je tomu tak aj naďalej, by najbližšie roky určite nemal padnúť," domnieva sa Kovaľov. "V prípade, že sa sprivatizuje, k čomu nedôjde skôr ako o tri roky, ho aj tak dostane firma lojálna vláde," komentoval.
Pre Gazprom má majetková účasť v SPP strategický význam. Sústavou slovenských plynovodov exportuje do západnej Európy každoročne 90 miliárd kubíkov plynu, čo je 70 percent celého objemu exportu do tohto regiónu.
Ako sa privatizoval SPP?
Na privatizáciu SPP vo februári 2002 napriek očakávaniam siedmich ponúk, predložilo konečnú ponuku na kúpu 49-percentného podielu len konzorcium spoločností Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom. Americký Williams, nemecký E.ON, francúzsky TotalFinaElf a taliansky Snam zo súťaže odstúpili. Konzorcium ponúklo za 49 percent akcií 2,7 miliardy dolárov. Táto ponuka bola nižšia ako dolná hranica privatizačného výnosu, ktorú analytici odhadovali na tri miliardy dolárov. Komisia pre riadenie a koordináciu v procese privatizácie SPP poverila privatizačného poradcu vlády spoločnosť Credit Suisse First Boston, aby rokoval s konzorciom troch záujemcov o zvýšení ponúknutej ceny. Konzorcium považovalo kúpnu cenu za maximum, no akceptovalo viacero zmien v transakčných dokumentoch.
Balík 49 percent akcií si členovia konzorcia mali medzi sebou rozdeliť rovnakým dielom, avšak Gazprom nebol schopný za svoj akciový balík zaplatiť. Získal preto dvojročnú opciu na ich odkúpenie od svojich partnerov. (tc)
