Mestečko Wunsiedel na nemecko-českých hraniciach sa dnes opäť stane "pútnickým miestom" pre niekoľko tisícok neonacistov z celého Nemecka. Pravidelne v polovici augusta si tam pripomínajú výročie smrti Rudolfa Hessa. Niekdajší Hitlerov zástupca spáchal 17. augusta 1987 vo väzení samovraždu, vo Wunsiedeli ho pochovali do rodičovskej hrobky.
"Ich vyčíňanie nemožno v žiadnom prípade ospravedlniť," bráni sa miestna mládežnícka iniciatíva. Pod mottom Wunsiedel je pestrý, a nie hnedý protestuje proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu v Bavorsku, ktorý tento týždeň neonacistické stretnutie povolil. Obmedzovanie slobody zhromažďovania je v Nemecku možné iba v prípade, keď sa dá jednoznačne očakávať, že na plánovanej demonštrácii sa spáchajú trestné činy.
V meste sa tak budú odohrávať najmenej dva pochody: neonacistický a protifašistický. A podľa miestnych médií možno očakávať aj bitky.
Už v čase, keď Hessovo telo pochovávali do hrobky, vo Wunsiedeli vznikli obavy, že hrob jedného z najvyšších pohlavárov tretej ríše sa stane navštevovaným symbolom nacizmu. Aj preto dali spojenci z 2. svetovej vojny USA, Veľká Británia, Sovietsky zväz a Francúzsko väzenie v berlínskej štvrti Spandau, v ktorom Hess strávil vyše 30 rokov, po jeho smrti okamžite zbúrať.
Rudolf Hess nebol napriek svojmu blízkemu vzťahu k Hitlerovi typickým predstaviteľom nemeckých nacistov. Patril k nim síce od úplného začiatku a Hitlerovi dokonca pomáhal pri písaní knihy Mein Kampf. No už krátko po prevzatí moci nacistami v roku 1933 Hess protestoval proti spôsobu vládnutia nacistov. Napriek svojej oficiálnej straníckej funkcii zástupcu Hitlera sa Hess čoraz viac dostával do úzadia.
V roku 1941, dva roky po vypuknutí vojny, Hess vyvolal svetovú senzáciu. Ako skúsenému letcovi sa mu podaril husársky kúsok: z juhonemeckého Augsburgu odletel do Škótska, kde zoskočil padákom neďaleko sídla vojvodu z Hamiltonu. S jeho pomocou chcel s Britmi rokovať o možnosti separátneho mieru. Nikto ho však nebral vážne. Sám Hitler ho vyhlásil za šialeného.
Po vojne spojenci postavili Hessa spolu s ďalšími špičkami nacistického režimu pred norimberský súd s vojnovými zločincami. Vzhľadom na jeho úplne pasívny postoj ho dali vyšetriť, no ešte pred zverejnením výsledku komisie lekárov Hess prekvapujúco vyhlásil, že je úplne normálny a že psychické poruchy iba simuloval. Dostal doživotie za rozpútanie útočnej vojny.
