Ešte donedávna bolo v našich chovoch len niekoľko tradičných, prevažne francúzskych plemien holubov, ktoré sa považovali za obrie. Patrili k nim karnó, mondén a od nich odvodené rázy. Niektorí chovatelia zaraďujú do tejto skupiny aj kinga a košoa, iní ich považujú iba za bežné úžitkové typy. Jedným z najstarších plemien, ktoré reprezentuje skupinu obrích holubov je riman. Ako názov prezrádza, pôvod má v Taliansku a o jeho chove existovali záznamy už v starovekom Ríme.
Do dnešných čias prešiel rímsky holub rôznymi šľachtiteľským obmenami. Telo má pretiahnuté, prsia mohutné, takmer vodorovne nesené. Jeho elegancia vyplýva z harmonických telesných častí.
Na voliérový alebo farmový chov je veľmi vhodný aj texan. Ide o znášanlivého a na podmienky nenáročného holuba. Výhodou tohto plemena je, že pohlavie sa dá určiť podľa rastúceho peria - holuby ho majú biele, holubice tmavé.
Kalifornské holuby sa používajú v plemenárskej práci na osvieženie krvi ostatných ťažkých plemien. Dospelé jedince sa navzájom neznášajú, dosahujú nižšiu úžitkovosť a majú vyššie nároky na zootechniku chovu ako predošlé plemená.
Keďže na Slovensku v súčasnosti nemáme založený veľkochov holubov, a ani od drobnochovateľov sa nevykupujú na jatočné účely, chýba aj porážková linka, kde by tento úkon prebiehal v rámci etických noriem.
Holubie mäso sa zahŕňa do naturálnej spotreby. Nekalkuluje sa s ním ani v štatistických údajoch, pretože holub nepatrí medzi hospodárske zvieratá. Jeho chov a porážanie preto nerieši ani Vyhláška č. 230 Zb. z 23. 7. 1998 o chove a usmrcovaní jatočných zvierat. Podľa toho, v akej hmotnosti holuby porážame, dá sa uplatniť aj kulinárska úprava mäsa. Z estetického hľadiska je žiaduce, aby úžitkové typy holubov mali biele perie.
Ing. PETER ORSZÁG
