eme včasným a častým zberom. Plody určené na konzervovanie zberáme mladé. Patizóny na tento účel nemajú v priemere presiahnuť päť centimetrov.

Počas daždivého leta sa hrdza mätová niekedy tak rozšíri, že listy mäty piepornej sú nevhodné na zber. Účinným preventívnym opatrením je kyprenie pôdy a udržiavanie záhonov bez buriny. Hrdzu poznáme podľa tmavých škvŕn a červenohnedých výtrusných kôpok na listoch. Pri najmenšom náznaku napadnutia rastliny odrežeme všetky výhonky tesne nad povrchom zeme a spálime ich. Na záhone nenecháme ležať nijaké zvyšky listov ani výhonkov. Nová vňať, ktorá vyrastie po zrezaní, býva spravidla bez hrdze.

V auguste ešte môžeme rozmnožovať odrezkami také izbové rastliny, ako je filodendrón, syngonium a scindapsus. Najjednoduchšie je vložiť konce výhonkov do pohára s vodou. Po vytvorení koreňov ich po troch vysádzame do črepníkov s priemerom desať centimetrov. Ako substrát používame listovku dostatočne obohatenú kompostom.

Vianočnému kaktusu postupne obmedzujeme polievanie, aby nasadil puky. Polievame ho len tak, aby substrát nevyschol na prach. Rastline vyberieme stanovište na plnom slnku. Stonkové články, ktoré nie sú úplne vyzreté, odstraňujeme v miestach ich nasadenia, pretože sa na nich púčiky nevytvoria. Kvetné puky sa obyčajne objavia až v októbri. Len čo ich zreteľne rozoznáme, rastlinu začneme polievať podľa potreby. Vianočný kaktus po nasadení púčikov neznáša prenášanie na iné miesto. Na vykvitnutie potrebuje chladné stanovište. (pav)