Desaťmiliónový Soul, hlavné mesto Južnej Kórey (na snímke) sa bude sťahovať. Nová metropola sa bude volať Kongdžu a úrady a ministerstvá by tam mali fungovať od roku 2012. Dnes je to neveľké mesto s bohatou históriou a pomerne všednou, skôr poľnohospodárskou súčasnosťou. Vybrali si ho spomedzi štyroch kandidátov. Región má vraj dobrú infraštruktúru a vhodné prírodné podmienky.
Skúste si to predstaviť - v centre Bratislavy veľký billboard propaguje premiestnenie hlavného mesta do Rimavskej Soboty. Je to možné? Na Slovensku asi nie, ale v Južnej Kórei sa také niečo pred niekoľkými týždňami stalo. Billboard vládnej agentúry prirovnával hlavné mesto Soul k preľudneným mestám ako Mexico City a Peking. Radnica rozhodla: reklamu, ktorá pobúrila obyvateľov Soulu, treba odstrániť.
Billboardy sú preč, ale na tom, že hlavné mesto Južnej Kórey sa sťahuje, sa už pravdepodobne nič nezmení. Rozhodla o tom vláda. Nová metropola sa bude volať Kongdžu a úrady a ministerstvá by tam mali fungovať od roku 2012. Dnes je to neveľké mesto s bohatou históriou a pomerne všednou, skôr poľnohospodárskou súčasnosťou. Vybrali si ho spomedzi štyroch kandidátov. Región má vraj dobrú infraštruktúru a vhodné prírodné podmienky.
"Hlavné mesto má v rámci štátu mimoriadne postavenie definované zákonmi, niekedy len tradíciami. Spravidla ide o prirodzené historické, hospodárske alebo kultúrne centrum národa, ľudu či územia. Pre štát má tiež symbolický význam, zvyčajne sa v ňom nachádza aj sídlo hlavy štátu a diplomatické zastúpenia cudzích štátov."
Toľko Všeobecná encyklopédia o hlavnom meste. Soul spĺňa zrejme všetky kritériá, veď hlavným mestom bol od roku 1392. V roku 1988 sa tam dokonca konali olympijské hry.
Čo teda ženie vládu, aby sa pustila do nákladného a riskantného projektu? Existuje predsa dosť odstrašujúcich príkladov, keď sa administratívne rozhodnutie o sťahovaní skončilo fiaskom.
Napríklad v Tanzánii začali s presídľovaním hlavného mesta do Dodomy v roku 1973. Parlament tam síce v roku 1996 presunuli, sťahovanie sa však dodnes neskončilo. Centrom spoločenského aj ekonomického života zostáva naďalej oveľa známejší a rozvinutejší Dáresalám.
V Brazílii sa rozhodli vystavať novú metropolu - Brasíliu - na náhornej vysočine. Široké ulice považovali v čase vzniku za veľkolepé, nikdy tam však neprišiel život. Celý svet aj Brazílčania berú ako hlavné mesto Rio de Janeiro.
Hovorí sa o tom 40 rokov
Južná Kórea patrí v súčasnosti už do inej kategórie štátov. Nerozhodovalo sa narýchlo. O tom, že by mali vybrať namiesto Soulu nové hlavné mesto, sa verejne diskutuje už 40 rokov. Navyše existujú štáty, ktoré vybudovali svoje hlavné mestá len za účelom politickej reprezentácie, a uspeli. Američania majú svoj Washington D. C., Austrálčania sú spokojní s Canberrou.
V Európe sa metropola menila naposledy v Nemecku, to bola však zmena vynútená nezvyčajnými historickými okolnosťami. Rozhodnutie, či odísť z Bonnu, ktorý sa za 40 rokov stal symbolom demokratického Nemecka, do Berlína zaťaženého dedičstvom dvoch diktatúr, padalo ťažko. Napokon o sťahovaní v roku 1991 rozhodla v parlamente po plamenných debatách len tesná väčšina 17 poslancov.
Preč od severokórejskej hranice
Jeden z kórejských argumentov, prečo presťahovať hlavné mesto, sa trochu podobal na vyhlásenia, ktoré nedávno zazneli na Slovensku. Soul, podobne ako Bratislava, totiž leží blízko hranice, a tak vraj bolo vhodné presunúť centrum moci kamsi ku stredu, a predovšetkým ďalej od nevyspytateľnej severokórejskej armády.
Ostnatý drôt, ktorý delil Bratislavu od Viedne do roku 1989, je neporovnateľný s hraničnými zábranami a vojenskou silou sústredenou na hranici medzi Južnou Kóreou a jej susedom. A komunistická Severná Kórea so štvrtou najväčšou armádou na svete tiež neznesie porovnanie s neutrálnym Rakúskom - najmä, ak sme si drôt okolo seba omotali pred rokmi my sami. Zato Severná Kórea sa otvorene vyhráža Soulu svojimi raketami, armádou a pod hranicou hĺbi tunely pre špiónov.
Dôvody na sťahovanie môžu byť rôzne a pre Európanov bez praktickej skúsenosti aj ťažko predstaviteľné. V Pakistane presťahovali v roku 1959 hlavné mesto, aby ležalo v oblasti so stálejšími klimatickými podmienkami. Vtedajší prezident Mohammad Ajúb Chán vybral za novú metropolu Islamabád. V oblasti pod Himalájami je celý rok príjemné počasie.
V Kongdžu je pokoj
Soul je s dnešným Kongdžu neporovnateľný. Aj s prímestskými oblasťami tam žije 10,3 milióna ľudí, zatiaľ čo Kongdžu má iba 133-tisíc obyvateľov. Kongdžu je vyslovene poľnohospodárske mesto známe produkciou chutnej ryže, jedlých gaštanov, uhoriek, húb, sladkých jabĺk a hydiny, uvádza internetová stránka mesta vo svojej skromnej anglickej sekcii.
V minulosti však už hlavným mestom bolo. Bolo to v čase kráľovstva Päkče a platilo to do roku 538. Známe je preto aj ako miesto historických pamiatok. V priebehu posledných troch rokov sa tam ceny bytov strojnásobili. Aby vláda v tejto oblasti zabránila špekuláciám, zakázala obchodovať s pozemkami a pôdou a pozastavila schvaľovanie novej výstavby.
S výstavbou na 7100 hektároch zelenej lúky sa má začať v roku 2007. Celý projekt má stáť 45 miliárd dolárov, pri veľkých projektoch však býva cena vždy vyššia, ako sú pôvodné kalkulácie. Kritici hovoria o dvojnásobných nákladoch a upozorňujú, že rozhodnutie prichádza vo chvíli, keď na tom juhokórejská ekonomika nie je práve najlepšie.
Ako bude Kongdžu vyzerať? Zmení sa od základov nielen architektonicky, ale aj skladbou obyvateľstva. Vyrásť by malo administratívne, úradnícke mesto, v roku 2030 asi polmiliónové. Predpovedať vývoj na taký dlhý čas vopred je však trochu šarlatánstvom.
Hlasy pre a proti
Prezident Ro Mu-hjon si od premiestnenia hlavného mesta sľubuje rozptýlenie príliš hustého osídlenia oblasti okolo Soulu, kde žijú približne dve pätiny všetkých obyvateľov Južnej Kórey, a zmiernenie jednoznačnej ekonomickej nadvlády doterajšej metropoly. Prezident Ro si v roku 2002 na téme sťahovania hlavného mesta do značnej miery postavil kampaň. Teraz sľub plní za štátne peniaze, upozorňuje opozícia.
Okolo 150 obyvateľov Soulu sa zatiaľ nevzdáva a bojujú o svoj status. Podali na ústavný súd sťažnosť. Tvrdia, že rozhodnutie vlády porušuje ich právo na spokojný život a navyše sa proti nemu stavia väčšina ľudí v Južnej Kórei. Podľa prieskumu verejnej mienky z júla je proti tomu 55 percent, presunutie podporuje 42 percent.
FOTO - ČTK/AP a ARCHÍV
V Brazílii sa rozhodli vystavať novú metropolu, Brasíliu (vpravo) na náhornej vysočine, nikdy tam však neprišiel život. Celý svet aj Brazílčania berú ako hlavné mesto Rio de Janeiro (vľavo).
V africkej Tanzánii začali s presídľovaním hlavného mesta Dáresalám (vľavo) do Dodomy (vpravo) v roku 1973, ale sťahovanie sa dodnes neskončilo. Centrom spoločenského a ekonomického života zostáva naďalej známejší a rozvinutejší Dáresalám.
