pracovného dňa.

Starký pri rohovom stole vyťahuje z vrecka zodraného kabáta nejaké noviny. Na obrus sa z nich vysypú farebné letáky s tvárami kandidátov na poslancov. „Každý deň mám toho plnú schránku!“ zlosť mu blčí z očí. Sused ho upokojuje: „Aspoň máš čím zakúriť.“ „Čerta starého, veď to ani poriadne nehorí,“ rozčuľuje sa starec, zlostne pokrčí obrázky i s novinami a hodí ich do kúta. Hovorí, že voliť nepôjde.

„A ja veru pôjdem,“ ozve sa ružolíci chlapík od vedľajšieho stola. „Boli za mnou z jednej strany, aby som zakrúžkoval ich kandidátov. Hovorím im, keď poplatíte, čoby nie?! A, veru, poplatili. A nie hocijak…“

Starosta Lemešian Jozef Ilenin je nezávislým kandidátom na poslanca regionálnej samosprávy v Prešovskom kraji. Na čele obce je už druhé volebné obdobie, dvadsať rokov pracuje v štátnej správe a samospráve. Starosta má svoju obec i obyvateľov prečítaných do detailu. V Lemešanoch žije 1760 ľudí, 1180 z nich je zapísaných do zoznamu voličov. „Rád by som sa mýlil. Ale keď sa na voľbách zúčastní do 50 percent našich, môžeme byť spokojní. Ľudia už stratili ilúzie, prestávajú veriť, že sa niečo zmení.“

Radšej ostanem doma

V neďalekých Bretejovciach niet ani náznaku blížiacich sa volieb. Žiadne letáky, plagáty, nijaké pozvánky na stretnutia s kandidátmi. Dedina žije svojím pokojným stereotypom.

„Doteraz u nás nebol žiaden míting a ani už nebude. Kto by chodil do obce s tristo voličmi? Koľkí pôjdu voliť? Keď tridsať percent, tak veľa. Ľudia ani nevedia, o čom tie voľby sú. A neveria nikomu. Ja som starostom už tretie volebné obdobie. A mám toho dosť. Váham, či vôbec prídem do volebnej miestnosti,“ hovorí starosta Bretejoviec František Bálint.

Sľuby sa majú dodržiavať

Posledné dva týždne nosí mladá poštárka v Budimíre okrem kabely napratanej na prasknutie ďalšiu tašku. Predvolebná kampaň so sebou prináša stohy papierov. Kandidáti sa chcú votrieť do každej domácnosti. „Ja tie plagáty poroznášam, hodím do schránok a viac ma nezaujíma.“

Starostka Božena Janeková kandiduje na funkciu poslankyne. Na vchode do úradu koaličný kandidát na župana v Košickom kraji z vylepeného plagáta vyzýva: Voľte prácu!

„Určili sme miesta na vylepovanie plagátov. Stále ich niekto strhne,“ vysvetľuje starostka. Ani ona nie je optimistka. „K urnám príde maximálne 15, možno 20 percent voličov.“ Vinu kladie súčasnej vláde. „Ľudia sú neinformovaní. Vláda to podcenila. A keď už vyradila z kampane verejnoprávne elektronické médiá, tak mohla dať súhlas aspoň lokálnym rádiám a televíziám. Určite by viac ľudí prišlo na voľby.“

„Tri štvrtiny ľudí voliť nebude. Málokto verí, že sa niečo zmení. Ani v dedine sa nič nezmenilo. Viete, sľuby sa majú dodržiavať,“ hovorí vedúca predajne potravín Kveta Guľášová.

Ani miestny evanjelický farár Daniel Dudáš nie je ešte rozhodnutý, či dá svoj hlas niektorému z kandidátov. „Niektorých osobne poznám. Je veľký rozdiel medzi tým, čo hlásajú na verejných zhromaždeniach a čo vám povedia medzi štyrmi očami. Žiaľ, väčšina ľudí hovorí len to, čo si druhí želajú počuť. Medzi ľuďmi vládne skepsa. Pramení z nesplnených očakávaní. Málokto túži po myšlienkovej slobode. Prvotné sú materiálne statky.“

Slovensko spí

Starosta Čane Michal Rečka nečakal, kým sa niekto „tam hore“ spamätá a bude sa unúvať vysvetliť voličom, o čom vlastne sú voľby 1. decembra. Keďže sám kandiduje na funkciu poslanca do zastupiteľstva košického samosprávneho kraja, vie, aké informácie by mali občania dostať: „Na kandidátke za volebný obvod číslo 5, teda za okres Košice-vidiek, je 66 mien, na zozname kandidátov na predsedu ďalších 24. Nemôžeme od voliča chcieť, aby sa za dve minúty rozhodol. Najmä, keď ani nevie, koho vlastne ide voliť, ako má voliť, prečo sú tieto voľby mimoriadne dôležité.“

Starostovia 13 obcí mikroregiónu Hornád, v ktorom žije 23 000 obyvateľov, sa rozhodli voličom pomôcť. Vytlačili na vlastné náklady zoznam kandidátov na poslancov a predsedov VÚC, pribalili k nim aj základné informácie o historických voľbách.

Minulý týždeň v piatok ich pracovníci obecného úradu doručili do 1200 čanianskych domácností.

Starosta Rečka je napriek tomu pesimistom. Aj on sa obáva mimoriadne nízkej účasti. „Na jeseň v roku 1998 vrelo celé Slovensko. Teraz, keď ide z pohľadu obcí a miest o nepomerne viac, Slovensko spí. Postoj vlády je vrcholne nespravodlivý. Nielen voči samosprávam, ale predovšetkým voči občanom.“