Na športovisku v starovekej Olympii pod malebným vŕškom Krónos sa po 1611 rokoch opäť súťažilo o olivové vence. Nápad usporiadať novodobé hry v posvätnom okrsku Altis skrsol v sekunde, keď Aténam pridelili pred siedmimi rokmi olympiádu. Včera sa stal skutočnosťou.
Na začiatku bolo treba riešiť hneď dva vážne problémy. Čo povedia archeológovia, ako zareaguje medzinárodná atletická federácia (IAAF). Vedci sa bránili, obávali sa návalu návštevníkov, aký jedna z dvoch päťhviezdičkových gréckych pamiatok (ešte aténska Akropola) nezažila. Ochrancovia športovej regulárnosti mali zase pochybnosti, či fakticky na lúke možno zorganizovať súťaž hodnú najvrcholnejšej dôležitosti tak, aby nepripomínala púťové preteky.
Začnime v opačnom garde. IAAF akceptovala isté obmedzenia. Na štadióne boli iba ručné ukazovatele a športovcov chránili pred pražiacim slnkom "táborové" zastrešenia. Kruh a celý sektor položili na starovekú pôdu. Náčinie dopadalo na dovezený drevený povrch, na ktorý položili vrstvu hliny. Úžasný efekt. Keď nie antický, tak iste archaický.
V antike sa nikdy nevrhalo, starí Gréci s guľou nesúťažili. Disciplína má anglické korene. Vznikla z tradičného hádzania kamennou kockou. Na guľu sa zmenila niekedy v roku 1820, predlohou bola delová guľa vážiaca 7,257 kg.
Prvým, kto vrhol guľou v Olympii, bola Američanka Kristin Heastonová. De facto sa stala aj prvou ženou súťažiacou na antickom štadióne. Nežné pohlavie, okrem kňažky bohyne Démétér, malo prísny zákaz vstupu na najväčšiu športovú a kultúrnu slávnosť staroveku. Pravda, na štadióne pod Krónovým vŕškom existovali sólo športové súťaže iba pre ženy - héraie.
Vráťme sa však k vážnejšiemu problému - ochranárskemu. Organizátori na poslednú chvíľu vyhoveli archeológom. Hoci sa už chystali stavať provizórne tribúny, napokon od zámeru upustili. Diváci teda sledovali súťaže presne tak ako od roku 776 pred. n. l. do roku 393 n.l. s miernym vyvýšením. V staroveku sa na ne zmestilo 40- až 45-tisíc divákov, včera ich pustili pätnásťtisíc. Na štadióne 212,5 do dĺžky a 31 m do šírky (bez priestoru pre divákov) bol na stožiari jediný amplión v staromódnom tvare. Televízny prenos zabezpečovalo sedem prenosných kamier, tzv. očiek.
Jedinou "tribúnkou" bola ohradená časť so stoličkami pre funkcionárov. Presne nad zvyškami kamennej tribúny (v staroveku desať kresiel) pre usporiadateľov a rozhodcov. V.I.P. miesta vždy boli a budú.
Slovenský guliar, 25-ročný Mikuláš Konopka predpokladal, že bude súťažiť ako na nejakej exhibícii, a nemyslel to v zlom. Kvalifikácia sa napokon zmenila aj z jeho pohľadu na perfektný zážitok. Bez problémov sa prebojoval do finále, čo si tajne želal. Prvým pokusom dosiahol 20,32 m (o dva centimetre menej ako tohtoročné maximum), druhým 20,20 m, tretí prešliapol. Iba šesť guliarov prekonalo finálový limit 20,40 m, Slovák bol z 37 pretekárov v kvalifikácii ôsmy.
"Horúčava a slnko mi neprekážali, kruh upravili a už nebol taký hladký. S prvým pokusom som bol spokojný, druhý a tretí už nezodpovedali mojim predstavám. Diváci spolupracovali, mám skvelý zážitok," uviedol pre agentúru SITA Konopka, juniorský majster sveta 1998.
Nezvyčajne sa zachoval strieborný z posledných OH v Sydney 2000 29-ročný Američan Adam Nelson. Hneď prvým pokusom dosiahol 21,15 m. Guliari po splnení limitu zvyknú okamžite odchádzať zo športoviska. Každá minúta na odpočinok je dobrá. Rodák z Atlanty zostal a obdivoval.
"Prekonalo to všetky moje očakávania. Je to krajšie, ako som si vysníval. Toto miesto má zvláštne čaro. Ruiny sú úžasné, pripomínajú mi, že tu sa všetko začalo," nadchýnal sa pre agentúru Reuters Nelson, obyvateľ Athens. Pravdaže tých v americkom štáte Georgia.
PETER FUKATSCH
