BRATISLAVA - Elektronické čipové preukazy využíva väčšina podnikov autobusovej dopravy a mestskej hromadnej dopravy. Niektorí dopravcovia zákazníkom umožňujú na čipy električeniek ukladať aj hotovosť a šetria tak náklady na manipuláciu s mincami. Kým však nebude fungovať zúčtovacie centrum, ktoré prijaté elektronické platby rozúčtuje medzi jednotlivé podniky, môžu zákazníci elektronickú peňaženku používať len v jednej dopravnej firme.
Podľa šéfa firmy Emtest - Sk Branislava Jurčišina, ktorá čipové systémy zavádzala v prevažnej väčšine slovenských dopravných spoločnostiach, založenie zúčtovacieho centra nie je lacná a jednoduchá záležitosť. "Sme schopní splniť náročné podmienky, ktoré súčasná legislatíva vyžaduje," tvrdí. Za otáznu však zatiaľ považuje návratnosť investície, pretože nie je isté, či do projektu vstúpi dostatok dopravcov.
Priestor na čipové karty sa otvára aj v štátnej správe. Napríklad od roku 2006 by sa malo prejsť na čipové občianske preukazy. Zdá sa však, že vízia jednej karty, na ktorej budú všetky potrebné údaje, napríklad o platení odvodov či zdravotná karta, sa tak skoro nenaplní. S využitím čipových kariet totiž počíta viacero rezortov, no každý chce mať vlastnú. Navyše, odborníci upozorňujú na nebezpečenstvo koncentrácie kľúčových identifikačných údajov na jednom čipe, ktorého stratou by jeho držiteľ mohol veľmi ľahko prestať pre úrady "existovať".
Emtest zatiaľ dodáva i väčšinu čipových preukazov pre študentov vysokých škôl, no zatiaľ ako elektronická peňaženka fungovať nemôžu. Firma otáľa so zriadením zúčtovacieho centra, cez ktoré by popri platbách autobusovým dopravcom mohli tiecť i študentské peniaze. Do projektu sa tak dostáva čoraz viac bánk, po Tatra banke nastúpila VÚB a spoluprácu vysokým školám ponúka i Ľudová banka.
(dc)
