Včera sa v hale Faliro chystal na zápas proti Grécku, v ktorého drese hrá na poste univerzála ďalší Slovák Andrej Kravárik.
Prieložný vyrastal v bratislavskej Slávii UK, reprezentoval Česko-Slovensko, počas svojej bohatej zahraničnej anabázy trénoval sedem rokov v Nemecku, štyri v Rakúsku (3 tituly), dva vo Švajčiarsku. Na Slovensku naposledy pôsobil ako tréner v ročníku 1996/97, s VKP Bratislava získal titul. V minulej sezóne vyhral poľskú ligu s klubom Ivett Jasztrebie.
Ako ste sa dostali k poľskému nároďáku?
Až tesne pred kvalifikáciou na olympijské hry. Na základe titulu s Jasztrebie ma oslovil tréner Stanislav Gošciniak. Veľká osobnosť poľského volejbalu, majster sveta z roku 1974, brilantný nahrávač. Je to pre mňa veľká pocta.
Aké ambície má poľský tím v Aténach?
Máme mančaft, ktorý je prekvapením aj pre mňa. V Aténach sme trochu senzačne začali olympijský turnaj triumfom nad olympijskými víťazmi zo Sydney Srbskom a Čiernou Horou 3:0 (vo volejbale nástupnícka krajina po Juhoslávii - pozn. red.). Podobne nečakaná však bola aj výhra Argentíny nad Francúzskom 3:0. Naším zámerom je skončiť do postupového 4. miesta zo skupiny, čo však nemá byť cieľom, lebo potom rozhoduje jedno stretnutie o tom, či pôjdeme medzi najlepších štyroch alebo nie. Niečo podobné ako v modeli hokejového šampionátu. Teda strategické štvrťfinále.
Vaši favoriti na olympijské medaily?
Jednoznačne Brazília, za nimi plejáda desiatich vyrovnaných tímov, ktoré môžu uspieť vo štvrťfinále.
Hrali ste v česko-slovenskom tíme na olympiáde v Moskve 1980. Ako si na to spomínate?
Veľmi silná generácia pod vedením trénera Pavla Schenka, ktorá však mala smolu, že na ďalšiu olympiádu do amerického Los Angeles sa vtedy necestovalo pre bojkot. Kvalita tímu v tom čase kulminovala, čoho dôkazom bolo striebro na svetovom šampionáte hneď po hrách v roku 1985.
Čo chýba slovenskému volejbalu, aby sa dostal na olympijské hry?
V súčasnosti je cesta na hry najmä pre slovenský mužský volejbal prakticky nepriechodne ťažká. Svetová liga v hale i Svetový pohár v plážovom volejbale sú silne skomercionalizované. Hrá sa o veľké peniaze a veľké peniaze treba tiež investovať. Nanešťastie cesta na hry nevedie inak, ako cez tieto skomercionalizované súťaže. V nich sa získavajú body do rebríčkových listín, na základe ktorých sa robí kľúč do olympijskej kvalifikácie. Skôr vidím cestu v mladej olympijskej odnoži - plážovom volejbale.
Lebo dvojice spotrebujú menej peňazí ako šestky?
Aj to, ale inšpiráciou môžu byť krajiny ako Rakúsko, Švajčiarsko, ktoré vôbec nemajú volejbalové tradície, navyše chýbajú im aj klasické plážové podmienky, akými naopak bohato disponujú Taliansko, Španielsko, Francúzsko. Rakúsko a Švajčiarsko sa v plážovom volejbale pozoruhodne vyšvihli.
V obidvoch alpských krajinách ste ako tréner strávili šesť rokov. Sú v Aténach nejakí vaši bývalí zverenci?
Paradoxom, že v Aténach hrajú plážovú súťaž traja, ktorých som trénoval v halovom šestkovom. Švajčiar Kobel a rakúska dvojica Toppler - Berger.
Vidíte východisko pre slovenský volejbal?
Na Slovensku veľmi dobre funguje napríklad volejbalová škola v Trenčíne. Žiaľ, nemá napojenie na ligu a hráči nemajú možnosť uplatnenia. Neostáva nám nič iné, iba sa vrátiť k starému systému väčšieho počtu stredísk talentovanej mládeže, alebo že kluby samy nájdu peniaze a vlastný systém.
Našli ste v Poľsku porovnateľné podmienky ako predtým v Nemecku, Rakúsku, Taliansku?
Pre halový volejbal sú určite lepšie ako v Rakúsku či Švajčiarsku. V Poľsku sú počas play off päť- aj desaťtisícové haly plné. To sa nedá s Rakúskom či Švajčiarskom porovnať. V Rakúsku všetko stojí na úspechu. Alebo ste prví, alebo nastanú problémy. Našťastie sa za môjho pôsobenia trikrát podarilo to prvé, navyše sme sa s Viedňou prebojovali do Final Four Ligy majstrov, čo bol historický úspech pre halový volejbal v Rakúsku.
Kam sa posunul volejbal od spomínanej Moskvy 1980?
Zdynamizoval sa, ako každý šport. Parametre hráčov vo výskoku sú také, že ani neviem, akým smerom sa to ešte môže rozvíjať ďalej. Významnejšie ho však ovplyvnili zmeny pravidiel. Systém počítania, že každé ukončenie lopty znamená bod pre jedného zo súperov, enormne zvýšilo psychický tlak.
