Ešte pred tromi rokmi by Masudu Džalal talibanská mravnostná polícia najskôr zatkla, jej manželovi by vytkla, že si doma nevie urobiť poriadok, oboch by ich odviedla na hlavný kábulský štadión a navrhla by zhromaždeným občanom, že môžu zvrhlú dvojicu ukameňovať. Prihlásilo by sa asi dosť nadšencov. Dnes Masude taký verejný trest nehrozí. To, k čomu sa odhodlala, je však aj v súčasnom Afganistane stále životu nebezpečné.

"Afganci si dokážu predstaviť ženu ako lekárku, učiteľku, aj ministerky máme vo vláde hneď dve. Kandidátku na prezidenta však vidia prvý raz v živote. Ešte nikdy v histórii sa u nás žena neuchádzala o najvyššiu funkciu. Napokon, aj prezidentské voľby, na ktoré sa chystáme, sú prvé svojho druhu v našich dejinách. Všetko sa niekedy musí stať po prvý raz," hovorí Masuda, nezvyčajne vysoká a statná žena.

Prijala ma vo svojom byte, vo veľmi málo reprezentatívnom panelovom dome na sídlisku pripomínajúcom svojrázny slam. Dom postavili sovietski inžinieri, za 23 rokov bojov dostal niekoľko zásahov. Pri vchode nás nezastavil žiadny ozbrojenec, ako je v Afganistane zvykom, keď idete na audienciu trebárs aj k riaditeľovi bazáru.

"Nemám žiadnu ochranku," hovorí Masuda, ktorá sa 9. októbra bude spolu so 16 mužmi uchádzať o prezidentské kreslo. "Necítim potrebu dať sa strážiť. Mám okolo seba ľudí, ktorí ma podporujú, ale nie ozbrojených bodyguardov," tvrdí sebavedome a na pripomienku, že talibovia zabili za posledné týždne už desiatky volebných aktivistov, odpovie pokrčením ramien.

Masuda Džalal je lekárkou. Hovorí plynulo po anglicky a v kancelárii, ktorú zmenila na obývačku, má dokonale uprataný písací stôl a úplne holé steny. Miestnosť je strohá ako ona sama. Po celý čas rozhovoru sa ani raz neusmiala. Asi sa snaží byť verná afganskej tradícii, ktorá hovorí, že nevesty sa musia počas svadobného obradu aj následnej zábavy tváriť vážne, aby si nikto nemyslel, že sa tešia na svadobnú noc. Doktorka Masuda Džalal sa tvári, ako keby sa na voľby vôbec netešila.

"Voľby môžu byť slobodné, ak majú kandidáti rovnaké možnosti. To by však dočasná afganská vláda, volebná komisia, OSN a väčšina oznamovacích prostriedkov vrátane zahraničných nesmeli pracovať len pre jedného človeka. Všetci tvrdia, že zvíťazí Karzaj," hovorí žena, ktorú časť Afgancov obdivuje, pre časť sa stala hrdinkou neslušných vtipov, posmechu či dokonca urážok.

Za ďalšiu prekážku demokratických volieb považuje krach programu odzbrojenia obyvateľstva. "Boli to iba plané sľuby," hovorí a dodáva, že vinou toho hrozí zastrašovanie a podplácanie voličov i registrácia mŕtvych duší.

Myslíte si, že bez podvodov by súčasný prezident Hamíd Karzaj voľby nevyhral?

Ešte pred mesiacom bol jasným favoritom. Teraz sa však z absolútne najsilnejšieho kandidáta zmenil na jedného zo silných kandidátov. Ak miestne a medzinárodné autority nebudú počas kampane vyvíjať nelegálny tlak na voličov, tak nie je vôbec isté, že Karzaj vyhrá. Ja osobne cítim podporu mnohých ľudí v Afganistane a myslím si, že mám šancu.

Napriek tomu, že Karzaja spájajú s ďalším prílevom americkej finančnej pomoci a vás nie?

Medzinárodné spoločenstvo a OSN nám majú pomôcť slobodne si zvoliť svojho prezidenta. To za nás nikto robiť nesmie. Pevne dúfam, že svet to bude rešpektovať. Afganci nechcú žiadny diktát.

Ste si taká istá, že teraz, v atmosfére všeobecného strachu z islamu, vám Západ bude dávať peniaze, a pritom vám dovolí vybrať si slobodne politický systém, napríklad, ako navrhujete vy, "niečo medzi iránskym a tureckým islamom"?

My sme si už vybrali, keď sme prijímali novú ústavu. Rešpektujeme demokratické hodnoty i medzinárodné dohody o ľudských právach, alebo podstatnú časť z nich. Sme a budeme islamskou republikou, ale to neznamená, že nechceme dodržiavať konvencie i charty OSN. Tie musíme skĺbiť s tradičnou kultúrou. V našej novej ústave je podľa mňa taký balans zachovaný.

To, čo je napísané na papieri, nemusí zodpovedať skutočnosti...

Chcem, aby sa ustanovenia "z papiera" dostali do života. To je vlastne môj volebný program. Veď vďaka ústave, v ktorej je napísané, že muži a ženy sú si rovní, môžem kandidovať. Moja kandidatúra je výsledkom uvádzania ústavy do života.

Aké tradície sú pre vás neprijateľné?

Tie, ktoré poškodzujú ženy a deti, predovšetkým mladé dievčatá. Sobáše neplnoletých dievčat, obrady z donútenia, kupovanie neviest, mnohoženstvo. Ešte sa len začína dlhá cesta k premene zákonov v skutočný život. Som na ňu pripravená.

Kedy vám prvý raz napadlo, že budete kandidovať za prezidentku?

V roku 2002 ma požiadala iniciatívna skupina občanov, aby som bránila ich záujmy na prvej mimoriadnej Loja Džirge (stretnutie starešinov). Táto skupina ľudí, ktorá sa postupne rozrástla, prišla aj s myšlienkou, že by som sa mala uchádzať o najvyššiu funkciu.

Váš manžel súhlasil?

Spočiatku hovoril, že ak do toho pôjdem a prehrám, bude to veľký úder pre moju, vlastne našu prestíž. To bola jediná námietka, ktorú mal.

Ako sa k vám správajú ľudia na ulici?

Priateľsky ma zdravia aj tí, ktorých nepoznám. Hovoria, nevzdávaj to, my ťa budeme voliť, si najlepšia kandidátka, i keď si jedna z nás, nie si na opačnom brehu! Sú to pre mňa dôležité momenty. Dokonca jeden protikandidát mi povedal: Ja by som ťa rád podporil, sestra, ale som, bohužiaľ, sám kandidát.

Pracovali ste aj za vlády Talibanu, keď väčšina žien nesmela vyjsť na ulicu bez sprievodu manžela, otca či brata. Ako to bolo možné?

Lekárky svoju prax vykonávať za prísnych podmienok mohli. Spolupracovala som i s OSN ako konzultantka pre otázky žien a detí. Mala som pre to problémy s Talibanom , ale vydržala som to. Burku som, samozrejme, nosiť musela. Odložila som ju vo chvíli, keď do Kábulu prišli medzinárodné mierové jednotky.

Mnoho žien však dodnes chodí v burke. Prečo?

Počas vlády talibanu sa úplné zahaľovanie stalo zákonom. Ale tradícia burky je stará stovky rokov. Kedysi tak zakrývali nevestu, keď ju odvádzali z otcovského domu do domu manžela. Spočiatku bola burka určená na zvláštne príležitosti. Bola veľmi drahá a nikto ju nenosil bežne. Ani po tom, čo sa na dedine rozšírila, v meste sa neujala.

Typické oblečenie pre Afganku je to, čo máte na sebe vy?

Pre vzdelané ženy áno, ktoré pracujú v kancelárii... na pole sa to nehodí, že...

Nebojíte sa, že s pribúdajúcimi cudzincami príde do Afganistanu aj západná kultúra, napríklad v obliekaní? Váš odev potom bude archaický, keď budú po ulici chodiť Afganky v minisukniach...

Do Afganistanu i predtým cestovalo viacej turistov. A my budeme radi, keď k nám zasa budú cestovať. Je to veľká šanca pre našu ekonomiku. V Kábule máme už i internet, satelity... Naši ľudia môžu vidieť prakticky všetko. Jednako sa mi nezdá, že by tradičné afganské oblečenie mizlo zo života. Ani si nepamätám, že by som chodila inak oblečená. Tieto šaty nepodliehajú móde. Moja babička v nich chodila, podobne ako mamička, prababička...

V Afganistane obvykle vyberajú partnerov pre svoje deti rodičia. Nepýtajú sa ich, či sa im to páči, či nie. Necháte svojim deťom voľnejšiu ruku?

Mám dve dcéry a jedného syna. Urobím to tak, ako to urobili moji rodiča. K ničomu ma nenútili. Podľa tradície je to trochu inak, než ste hovorili. Rodičia síce navrhujú partnerov, ale so svojimi deťmi to preberajú. Proces trvá dlho - rodina potenciálneho ženícha ide navštíviť rodinu potenciálnej nevesty a prosí o ňu. Niekto z príbuzenstva potom zisťuje, aká je ekonomická situácia rodiny ženícha či nevesty, akú majú povesť. Ak teda nejde o spriaznené rodiny. Moji rodičia ma úplne rešpektovali. Ak by som povedala nie, prijali by to.

Vedeli by ste si predstaviť, že by si vaša dcéra vybrala manžela iného vyznania, trebárs kresťana?

Viete, chlapcom naše náboženstvo povoľuje brať si za manželky dievčatá iného vyznania, monoteistky. Muž môže svojej nemoslimskej manželke len navrhnúť, aby prestúpila na islam, ale nemá ju nútiť. To všetko je možné. Ale moslimky si nemoslimov za manželov brať nemôžu.

A čo keď sa vaša dcéra zamiluje do niekoho, kto nie je moslimom?

Islam také veci dievčatám nedovoľuje.

Autor: Petra Procházkováagentúra Epicentrum, Kábul pre SME