Ak dieťa s mentálnym postihnutím neprijme bežná škola, nemusí ísť o diskrimináciu. Jednoducho nemá pedagógov ani priestor na to, aby sa im mohla venovať. FOTO - ARCHÍV SME

O diskriminácii a právach rodiča i dieťaťa sme sa rozprávali s JUDr. VIEROU MRÁZOVOU, riaditeľkou Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

Ak škola odmietne prijať mierne hendikepované dieťa - napríklad s poruchou učenia, o ktorom sa rodičia domnievajú, že ho možno integrovať, je to diskriminácia?

"Na základe ústavy majú zdravotne postihnutí právo na osobitnú ochranu a na pomoc pri príprave na povolanie. Táto právna úprava im umožňuje vytvoriť osobitné podmienky práve kvôli tomu, aby sa vytvorili rovnaké šance v prístupe ku vzdelaniu. Ak by odborník, psychológ, špeciálny pedagóg či logopéd povedal, že toto dieťa potrebuje osobitnú formu vzdelávania, špeciálnu starostlivosť, tak je to v jeho prospech. Každý prípad je iný a vyžaduje osobitné posúdenie, pričom niekedy môže ísť o diskrimináciu, inokedy o lepšie naplnenie potrieb dieťaťa.

A kedy by išlo?

"Ak by odborník posúdil, že zdravotný stav umožňuje, aby dieťa bolo zaradené do riadnej školy a tá by ho odmietla s ohľadom na jeho hendikep prijať."

Čo v prípade, ak lekár či psychológ určí, že dieťa potrebuje špeciálnu starostlivosť a rodič bude trvať na tom, že ho do špeciálnej školy nedá, lebo ho chce integrovať?

"Ak rodič nesúhlasí s posudkom odborníka môže požiadať o revízny posudok. V záujme dieťaťa by mal rešpektovať stanovisko odborníkov. On ako laik nevie posúdiť vzdelávania schopnosť dieťaťa s ohľadom na stupeň jeho postihnutia. Rodič preto musí rozhodne zvážiť, čo svojím konaním sleduje, lebo by dieťaťu mohol poškodiť. Mnohí rodičia z môjho blízkeho okolia si pochvaľujú, že ich deti mohli byť v špeciálnych školách, pretože im pomohli zaradiť sa do života."

Rodičia by teda podľa vás mali vnímať špeciálne školy ako pozitívum pre dieťa, nie nebodaj ako hanbu, ako to často vnímajú?

"Samozrejme! Veď osobitná starostlivosť je tu práve preto, aby sa vo vlastnom záujme dieťaťa vytvorili čo najlepšie podmienky pre jeho vzdelanie."

Špeciálne školy však často znamenajú odlúčenosť, pretože niektoré deti musia bývať v internáte. Doprajeme im teda lepšie vzdelanie, ale citovo im môžeme ublížiť.

"Preto je potrebné vždy citlivo zvážiť, aké riešenie je pre dieťa najvhodnejšie."

Rodičia sa často obhajujú tým, že podľa zákona sú oni zodpovední za výchovu a vzdelávanie svojho dieťaťa, a preto je na nich, do akej školy dieťa dajú. Sú známe dokonca aj prípady, keď rodičia odmietli dať deti do školy, keďže ju považujú za nekvalitnú. Majú na to právo?

"Byť zodpovedný za výchovu svojho dieťaťa neznamená, že rodič sám rozhoduje o tom, ktorá škola je pre vzdelanie jeho dieťaťa najvhodnejšia. Treba v súčinnosti s odborníkom hľadať najlepšie riešenie s ohľadom na špecifikum postihnutia konkrétneho dieťaťa, aby rodičovi raz nevyčítalo nedostatok starostlivosti v tomto smere."

Čo je a čo nie je diskriminácia

Diskriminácia je

nerovnaké zaochádzanie z dôvodu:

pohlavia (tehotenstvo, materstvo, pohlavná alebo rodová identifikácia) rasového, národnostného alebo etnického pôvodu náboženského vyznania alebo viery, či už je to diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého náboženského vyznania alebo viery, ale aj diskriminácia osoby bez náboženského vyznania, zdravotného postihnutia alebo predchádzajúceho zdravotného postihnutia Diskriminácia nie je

rozdielne zaobchádzanie:

odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú - musia však byť primerané a nevyhnutné z dôvodu veku, pohlavia, náboženského vyznania alebo viery a zisťovanie sexuálnej orientácie, v prípade zamestnania u cirkvi, náboženskej spoločnosti či iných právnických osôb, ktorých činnosť súvisí s náboženstvom alebo vierou. Tieto spoločnosti môžu vyžadovať, aby osoby u nich zamestnané alebo pre nich vykonávajúce určité činnosti, konali v súlade s ich presvedčením a princípmi. kvôli veku, odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa, a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané (napríklad ustanovenie minimálnej alebo maximálnej vekovej hranice ako podmienky na vstup do zamestnania, prípadne ustanovenie rôznych vekových hraníc na vznik nároku na určitú dávku, rozdielny dôchodkový vek pre mužov a ženy, a pod.) zo zdravotných dôvodov, ktoré spočíva v ustanovení podmienky zdravotnej spôsobilosti na prístup k zamestnaniu alebo podmienky na výkon určitých činností v zamestnaní, ak to vyžaduje povaha tohto zamestnania alebo činnosti. z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia pri poskytovaní poisťovacích služieb, ak vyplýva z rozdielnej miery rizika, overiteľnej štatistickými alebo podobnými údajmi (podmienky poisťovacích služieb musia byť primerané k tomuto riziku). (sr) Zdroj: Antidiskriminačný zákon