Mohli by ste stručne zhodnotiť, ako sa podarilo naplniť ciele stanovené pre minulý rok?
„Hlavné ciele ministerstva hospodárstva sa podarilo naplniť. Skôr sa dotknem tých, kde sú určité rezervy. Najviac ma mrzí, že sa nepodarilo vytvoriť dobré prostredie na reguláciu prirodzených monopolov, nazývaných aj sieťovými odvetviami. Naším zámerom bolo, aby vznikol silný od štátu nezávislý multisektorový regulátor. Ten by mal priniesť transparentnosť v definovaní nákladov monopolov a pri stanovovaní cien energií. Regulátor spustí svoju činnosť v prvom polroku tohto roka, nie však ako multisektorový.“
Ktoré odvetvia budú teda z jeho regulácie vylúčené?
„Prakticky bude pokrývať iba energetiku. Ide však z pohľadu obyvateľstva i podnikateľov o najdôležitejšiu oblasť. Z regulácie musela byť vyňatá oblasť telekomunikácií, kedže zo zákona o telekomunikáciách vyplýva nutnosť existencie telekomunikačného úradu, čo sme rešpektovali. Po dlhých diskusiách bola vypustená aj regulácia vodného hospodárstva. V prípade pošty sme dospeli k záveru, že nejde o prirodzený, ale skôr administratívny monopol. Pošta už pôsobí v prostredí, kde až na malé výnimky funguje skutočná konkurencia.“
To ale asi nebude jediná rezerva.
„Problémy zostali i v podpore malého a stredného podnikania. Nehovorím iba o finančnej podpore. V tejto oblasti sa dnes vo veľkej miere prejavuje absencia aktivít regiónov, ktoré by výraznejšie vytvárali dobré podmienky pre malých a stredných podnikateľov. Je potrebná aj zmena zmýšlania ľudí, aby sa zakladanie živnosti a podnikanie stalo prirodzenou cestou na sebaralizáciu. Skutočnú reformu podnikateľského prostredia však brzdí najmä zotrvačnosť štátnej administratívy. Najcitlivejšie vnímame reformu daňového a colného systému.“
Ako si teda predstavujete vhodný daňový systém na Slovensku?
„Navrhujeme liberalizovať stanovovanie základu dane a rozpúštanie tzv. daňovej straty. Zmeniť by sa mal aj prístup k daňovej uznateľnosti rezerv a opravných položiek. Dôležité je aj ďalšie zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb. Myslím, že 29 percent by nemal byť výsledný stav. V každom prípade, som proti zvýhodňovaniu zahraničných podnikateľov na úkor domácich. Treba priznať, že sme v minulosti zámerne vytvárali lepšie podmienky práve pre zahraničných podnikateľov, kedže ich vstup na Slovevnsko sa chápal a stále chápe ako nevyhnutný.“
Celý rad zlepšení podmienok podnikania prinášal váš návrh nového právneho a regulačného rámca. Kedy sa môžu podnikatelia tešiť na jeho zavedenie do praxe?
Väčšina opatrení je termínovaná na polovicu tohto roka. Kedže ide o celý komplex právnych noriem, ich realizácia naráža na objektívne problémy, a preto sa väčšina opatrení oneskorí. Predpokladám však, že budeme môcť povedať, že práve rok 2001 bol tým, ktorý položil základy skutočnej reformy podmienok podnikania.“
Aké sú ďalšie priority na tento rok?
„Najvyššou prioritou a zároveň najťažšou úlohou bude transformácia elektroenergetiky a jej následná privatizácia. Riešenie všetkých súvisiacich problémov určite presiahne horizont jedného či dvoch rokov.“
Znamená to, že s privatizáciou elektroenergetiky sa začne najskôr v roku 2002?
„Skôr určite nie. Prihováram sa za detailnú prípravu celého procesu namiesto urýchlených rozhodnutí.“
Aká je situácia v príprave privatizácie v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP)?
„Po tom, ako bol vybraný privatizačný poradca, očakávame v najbližších mesiacoch jeho odporúčania o konkrétnych možnostiach vstupu zahraničných investorov do podniku. Základnou filozofiou je, aby sa SPP začlenil do európskeho plynárenstva a stal sa tak spoľahlivým partnerom pre odberateľov.“
Znamená to, že by ste pri výbere strategického investora uprednostnili konzorcium západoeurópskych spoločností, ktoré deklarovalo svoj záujem o SPP?
„Nie, to by nebolo korektné. Náš strategický zámer je, aby sa vstupom zahraničného resp. zahraničných investorov posilnila tranzitná cesta. To znamená mať v novej spoločnosti, ktorá z SPP vznikne, zástupcov tých, ktorí plyn nakupujú, ale i tých, ktorí stoja na strane producenta. Radi by sme vstupom získali nielen konzorcium s dobrým menom na trhu, ale chceme získať aj primerané zdroje na rozvojové programy slovenského plynárenstva, ako i zdroje na riešenie dlhovej služby štátu a ďalších problémov.“
Na strane producenta stojí ruský Gazprom. Deklarovali už jeho predstavitelia oficiálne svoj záujem zúčastniť sa na privatizácii SPP?
„Zatiaľ nie.“
V ruských médiách sa objavili správy o tom, že Gazprom uzavrel dohodu s Poľskom o trase druhej vetvy plynovodu Jamal. Výsledkom dohody má byť, že trasa predsa len nepovedie cez Ukrajinu. Boli ste oficiálne o tejto dohode informovaný?
„Nemám žiadné oficiálne správy o takejto dohode. Predpokladám však, že jej oficiálnemu zverejneniu dôjde v krátkom čase. Informácie z odborných kruhov, ako i odoberateľských spoločností Gazpromu hovoria o tom, že na trase sa už pracuje.
Ja môžem povedať, že mám skutočne eminentný záujem o zapojenie Slovenska do projektu v prípade, že sa bude naozaj realizovať. Veľmi otvorene poviem, že chceme s našimi susedmi vychádzať dobre, pokiaľ by ale došlo k realizácii projektu, je mojím eminentným záujmom aby Slovensko bolo pripravené.“
Jednoducho povedané blahobyt občanov je prednejší ako zahaničné vzťahy?
„Z môjho pohľadu áno. Ale, samozrejme, blahobyt občanov treba vidieť aj z poľadu zahraničnej politiky.“
TOMÁŠ KURTANSKÝ
