Druhý je neďaleko mora, uprostred lesíkov a hájov. Tam vymysleli Gréci Hry, ktoré prežili 1170 rokov. Boli pozemské a ľudské. Najväčšia kultúrna a spoločenská slávnosť antiky nezniesla vojny, ba akékoľvek násilie.
Za tisícročia vymysleli Heléni, lebo tak si hovoria Gréci, tisícky vecí. Prekvapovali úžasnými činmi. Nadpozemskými - vpísanými do mytológie a bájí. Dômyslenými, ktoré naveky ovplyvnili ľudstvo.
Aká bola asi prekvapená krásna dievčina Európa, dcéra kráľa Agenora z Fenécie, keď si pred ňu kľakol zamilovaný Zeus a požiadal ju, aby s ním ušla na Krétu?
Či si asi mysleli Trójania, keď ich Oddyseus preľstil svojím mohutným koňom, ktorého osudovo vtiahli za hradby, a prehrali desaťročnú vojnu?
Ako poďakoval grécky kráľ Juraj I. mníchom zo Svätej hory Athos, bolestne odrezaným tureckým kordónom od svojej vlasti, ktorí vyprázdnili svoje pokladničky a obnos venovali organizátorom Hier I. olympiády nového veku?
Ako sa cítili mocipáni svetového trhu, keď grécky podnikateľ pochybnej povesti Aristoteles Onassis kúpil v Kanade šesť lodí zo šrotu a vybudoval najbohatšiu flotilu obchodujúcu s ropou?
Čo si myslelo sedem šprintérov tmavej pleti, keď im na olympiáde v Sydney vo finále dvojstovky ubzikol neznámy Grék Kostadínos Kedéris?
Ako hodnotí stále dezorientovaná futbalová Európa triumf gréckeho outsidera na nedávnom kontinentálnom šampionáte v Portugalsku?
Keď matematik Aristoteles kresil okolo roku 350 pred. n. l. do piesku svoje kruhy, odháňal zvedavcov: Nerušte moje kruhy!
Iný vedec, pedagóg Pierre de Fredi barón de Coubertin na konci XIX. storočia obnovil myšlienku usporadúvať Hry olympiád. Prvé boli v Aténach 1986. Neskôr im vymyslel ako symbol päť prepletených kruhov. Nevyslovil, aby ich nikto nerušil, ale isto si to z celého srdca želal.
V piatok 13. septembra sa v Aténach začnú Hry XVIII. olympiády. Čím prekvapia Gréci?
