Keď básnik lord Byron navštívil v roku 1808 Atény, zistil, čo zostalo zo žiarivého centra civilizácie. Ufúľaná dedina so sotva 5-tisíc obyvateľmi. Takými boli aj v roku 1832, keď Grécko získalo nezávislosť. Posledných Turkov vyhnali z Akropoly, ktorú si okupanti prestavali na sklad munície až v roku 1933. Vtedy bol neoficiálnym hlavným mestom peloponézsky prístav Nauplio. Atény sa stali metroplou o rok neskôr.
Keď Atény navštívil v roku 1894 zakladateľ novodobých olympijských hier parížsky barón de Coubertin (*1. 1. 1863 - Ý2. 9. 1937), zbadal jedno obrovské stavenisko, a iba o niečo výstavnejší zapadákov ako Byron.
Akropola bola stále nehostinnou zrúcaninou, hoci v centre už stáli výstavné budovy. Napríklad palác Záppion, ktorý počas Hier I. olympiády slúžil šermiarom i organizačnému výboru.
Panaténsky štadión - 1896
Moderné Atény načrtli dánski a nemeckí architekti pre 40-tisíc obyvateľov. Tak si to želal grécky kráľ Oton, a označili ho za megalomana. Ale stavať sa začalo.
Do tohto ruchu patrí aj obdobie Hier I. olympiády 1896, hoci výstavbu zabrzdili finančné suchoty. Pomohol grécky bankár Jorgos Averof, žijúci v Alexandrii. Poslal do Atén milión drachiem v zlate a želal si, aby prvý štadión olympiád nového veku bol z pentelského mramoru ako Partenón na Akropole.
Postavili ho za 14 mesiacov na pozostatkoch antického športoviska z roku 330 pred. n.l. a nazvajú ho dvojako - Panathinaiko alebo Kallimarmaro. Na súčasných OH budú dejiskom lukostreleckých pretekov a v záverčný deň Hier privítaju na ňom v cieli maratóncov.
Milión utečnecov
z Turecka - 1922
Najväčší prílev obyvateľstva zaznamenali Atény po roku 1922, keď Grécko prehralo vojnu s Tureckom o maloázijské (v staroveku grécke) územia. Z Osmanskej ríše emigrovalo 1,8 milióna Grékov. Pod Akropolou vznikli celé štvrte nazvané podľa rodiska utečencov. Súčasný architoktonický chaos v meste má pôvod v tomto období.
Zmena na metropolu
21. storočia: 1997 - 2004
Prvé OH sa pričinili o rozmach Atén čiastočne. Dnes to platí úplne. Grécke hlavné mesto sa mení zo šedivého megapolis s krásnymi fragmentami antiky na metropolu 21. storočia. Oficiálne s 3,1 miliónmi obyvateľov.
Postupne pribudli - dobudované metro, veľké cestné okruhy, moderné letisko. Na pamätných miestach v centre, kde bolo ešte pred pár rokmi počuť iba vytrubovanie áut, vznikajú pešie zóny. To všetko v prepočte za približne 300 miliárd slovenských korún bez bezpečnostných opatrení (tie si pýtajú ďalších asi 50 miliád korún).
Otvorenie aj "na mori" -
13. 8. 2004
Hry XXVIII. olympiády teda slávnostne otvoria v piatok 13. augusta prakticky na prebudovanom Olympijskom štadióne z roku 1982. Scenár ceremoniálu mal byť štátnym tajomstvom. Preniklo však, že trávnata plocha sa na určitý čas zmení na vodnú hladinu. Najmä pre staroveký "malý svet" boli Gréci kľúčovo námorníci.
