Na ústrednej fotografii je súčasný vzhľad štadióna v archeologickom parku v Olympii. Na malej fotografii dole vidieť vstupnú bránu na štadión, hore rekonštrukciu posvätného okrsku Altis (v strede je chrám Dia Olympského, vzadu vľavo je menšia stavba chrámu bohyne Héry). Vpravo hore vidieť časť štadióna.
FOTO - ARCHÍV
Olympia s 1500 obyvateľmi je suvenírovo-reštauračno-hotelový raj. Súčasné Grécko je síce skôr najvyspelejší pravoslávny Balkán, obyvatelia mestečka, ktoré patrí do top desiatky najnavštevovanejších miest na svete, si však zachovali hlavnú črtu predkov - pohostinnosť.
Gestom, a niekde i nápisom, vitaj, pocestný, vás oslovia čašník i predavač replík antických diel všakovakej kvality. To je pomerne lacný, i keď veľký rám. Dielo, hoci menšie a na konci mestečka, poskytne úchvatný obraz.
Poetický. Pokojný a povznášajúci. Zelené pahorky, vysoké modré nebo, posvätný Altis (v gréčtine háj), štadión lemovaný pozvoľnými vyvýšeninami na oboch stranách. Z jednej je prekrásny pohľad na vŕšok Kronos a vysoký olivovník. Kdežeby gýč, realita. Sem sa 18. augusta vráti po 1611 rokoch neopakovateľná športová (i kultúrna) slávnosť.
Archeologický park, ktorý nemá páru
Najkrajším miestom v Hellade nazval Olympiu antický rečník Lýsiás, a turistické prospekty to vďačne po ňom opakujú. Preháňajú, v Grécku je podobných miest na prsty oboch rúk. Nikde na svete však nenájdete taký skvostný archeologický park. V stredu 18. augusta ožije duchom začínajúceho tisícročia. Organizátori sa hotujú zosúladiť prvky súčasného kozmického veku s úctou k tradíciám staroveku. Aktérmi budú atlétky a atléti vo vrhu guľou.
Slovensko nebude iba pozorovateľom, našťastie, aj účastníkom. Na štadióne, kde sa prvý raz súťažilo o vavrínový veniec najváženejšieho víťaza celého helénskeho sveta, sa predstaví 25-ročný Mikuláš Konopka.
Konopka: Môže vyhrať menej známy vrhač
Športovci budú bývať a trénovať v komplexe Medzinárodnej olympijskej akadémie, necelý kilometer od archeologického parku i štadióna starovekých hier. "Očakávam mimoriadne preteky so silnou motiváciu pre každého vrhača. Budeme celý deň v strede pozornosti, čo môže pôsobiť na psychiku. Myšlienka sa mi od začiatku páčila, hoci chvíľami rozmýšľam, či to nebude pôsobiť ako exhibícia," uvažoval juniorský majster sveta z roku 1998. "To bolo, teraz sa pokúsim prebojovať do finále. Okruh favoritov je široký. Iste zvíťazí guliar, ktorý nie je neznámy, ale nemusí to byť Američan. Nevylučujem, že zvíťazí vrhač, ktorého som vtedy v roku 1998 v Annecy zdolal, Juhoafričan Janus Robberts," povedal Konopka.
Archeológovia sú zdržanliví
Nápad zorganizovať guliarsku súťaž na starovekom štadióne je starý sedem rokov. Presne od dňa, keď pridelili OH 2004 Aténam. Pekná myšlienka mala zložitú realizáciu. Proti boli archeológovia. Ešte na májovom celogréckom kongrese 2004 povedali - nie. Ich protest bol symbolický, lebo po odobrení projektu medzinárodnou atletickou federáciou v decembri 2003 bolo všetko jasné.
Výkonný riaditeľ aténskeho olympijského výboru Spyros Kapralos dal záruky, že sa pamiatkam nič nestane. Vedci nápad opatrne podporili. S povzdychom: ako zvládnuť toľko divákov.
Staromódne, bez elektrických ukazovateľov
Vrh guľou v antike nepoznali, no na športovisku v tvare podkovy dlhom približne 200 metrov (základná disciplína - beh na jedno stadio meral 192,27 metra) sa nedá v súčasnosti hádzať oštepom, diskom ani skákať do diaľky. A zápasnícke a boxerské súťaže sú viacdňové. Hlinený povrch prikryjú umelohmotným kobercom, naň položia kruh.
Ani jeden ukazovateľ hodnôt výkonov nebude na elektrinu. Tribúny pre 15-tisíc návštevníkov vrátane novinárov, funkcionárov, momentálne montujú, a ihneď po súťaži ich rozoberú. V celom areáli bude iba sedem prenosných televíznych kamier.
"Votrelkyni" odpustili trest smrti
Archeológovia majú obavy z počtu návštevníkov. Odborný asistent na Katedre archeoelógie Filozofickej fakulty UK, prednášajúci klasickú archeológiu, Peter Pavúk povedal: "Zaujímavá myšlienka, ktorá nemusí, ale môže sa skončiť priaznivo. Archeologický park v Olympii je pomerne rozsiahly, ale nie až tak, aby sa tam disciplinovane pohybovala taká masa ľudí. A aj keby, neviem si dosť dobre predstaviť infraštruktúru. V tomto prípade myslím trebárs na sociálne zariadenia, bufety, pohyb po presne vyznačených miestach. Archeologické nálezisko niečo vydrží, beztak ide o komplikovaný projekt."
Na štadióne v Olympii síce ženy nebudú súťažiť prvý raz, ale spoznáme prvú víťazku hier. Na oficiálnu slávnosť mali ženy okrem kňažky bohyne Demeter prísny zákaz vstupu. Podľa élidského zákona mala každú ženu, ktorá príde do posvätného okrsku Altis, potrestať smrťou. Prichytili vraj jedinú. Prišla ako cvičiteľka svojho syna. Keď zvíťazil, vtrhla na štadión, objala ho, a prezradila sa. Trest jej odpustili, bola matkou víťaza z Olympie.
Pravda, na štadióne pod Kronovým vŕškom založila manželka kráľa Pelopsa Hippodameia héraie (podľa Héry, Diovej manželky). Hry patrili len ženám. Každé štyri roky, ale mimo olympijských hier.
