Pohľad na portéty v umeleckej kaviarni galérie Jána Koniarka v Trnave. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
Je smutnou skutočnosťou, že Slovensko ešte stále nemá adekvátne vychovaného diváka výtvarného umenia. Avšak ani galérie a múzeá neposkytujú ideálne podmienky na vytvorenie dlhodobého pozitívneho vzťahu k výtvarným aktivitám. Pretože prilákať návštevníka na výstavu nie je len o kvalitnom výstavnom programe. Chýbajú bookshopy s katalógmi, na ktoré navyše väčšinou nie sú peniaze, umelecké kaviarne, v ktorých by návštevník nabral dych pred alebo po umeleckom zážitku. Posledný projekt Galérie Jána Koniarka v Trnave sa zameral práve na túto krivkajúcu oblasť a treba povedať, že sa podaril.
Výstavou Re:location Shake sa končí trojročný európsky výstavný projekt. Sedem zúčastnených krajín, medzi ktorými slovenskú stranu reprezentuje Galéria Jána Koniarka a kurátorsky zastupuje jej riaditeľka Viera Jančeková, usporiadalo šesť výmenných umeleckých pobytov a výstav. Aktuálna trnavská výstava Re:location Shake sa nesie v duchu hesla zaujať a pritiahnuť diváka do galérie.
Tomuto cieľu zodpovedá výber autorov aj diel. V deň otvorenia výstavy sa Trnavou prechádzala umelecká dvojica Eva a Adele. "Bolo to také shake zatrasenie bežným publikom. Publikom, ktoré nečaká niečo iné, ktoré je kultúrne absolútne homogénne. Takže objavenie sa extravagantnej dvojice pôsobilo šokujúco," hovorí pre SME Viera Jančeková. Umelecký projekt prechádzky Evy a Adely nebol iba o umení a komunikácii. Jeho cieľom bolo aj prilákanie ľudí do galérie, ktorí by tam možno inak nevkročili. Kopplov kaštieľ a synagóga sa stali miestom umenia, ktoré s divákom aktívne komunikuje alebo na tému komunikácie v umení reaguje. Inštalácia päťstometrového hada nemeckej umelkyne Simone Decker má úspech najmä u najmladších návštevníkov. "Mali sme neuveriteľne kladné reakcie, keď deti ťahali do galérie svojich rodičov," s úsmevom priznáva Jančeková. S vystaveným hadom môžu návštevníci manipulovať, na čo nebývajú pripravení. Prísne oko a napomenutie dozorkyne ich vo väčšine galérií ponecháva v bezmocnej paralýze. "Had je vďačným objektom. Na jednej strane je niečím, čo parazituje vgalérii, a na druhej strane vytvára prostredie, kde si človek môže sadnúť a odpočívať." V rámci okrúhleho stola, ktorý bol súčasťou projektu Re:location Shake a jeho akcie Shake Night 9. júla, s témou Prečo ľudia nechodia do galérií, sedeli diskutujúci na hadovi ako na lavičkách. " To isté sa deje aj s deťmi, ktoré na hadovi sedia a rozprávajú sa o umení. Chceli sme vytvoriť prostredie, v ktorom by chceli ľudia zostať a z galérie neutekali za desať minút." dodáva Jančeková.
Súčasťou expozície je aj projekt poľskej skupiny Azorro, výsledky slovenského projektu Verejná objednávka, inštalácie Evy a Adely, Christopha Büchela a Milana Tittela. Na akýsi "shake cinema" sa zmenila synagóga, súčasť Galérie Jána Koniarka programovo zameraná na súčasné umenie. Hodinový film Volkera Eichelmanna, Jonathana Faiersa a Rolanda Rusta je dvojitou projekciou, kolážou z filmov so scénami odohrávajúcimi sa v múzeách a galériách. Opäť sa tu búra mýtus nedotknuteľnosti a posvätnosti priestoru vyhradeného umeniu. Erotika, naháňačky, strieľanie sú obrazom múzea, ktorý vytvárajú médiá. V tejto filmovej koláži sú zaradené aj scény z veľmi známych filmov, blízke širokému publiku. Divák sa pozerá na to, čo mu je známe, no nie je to prostredie, ktorého sa zvyčajne bojí.
Vrcholom výstavy Re:location Shake je vytvorenie umeleckej kaviarne. "To bol taký môj sen. Keď som prišla do tejto galérie, to bola prvá vec, čo mi tu chýbala," vysvetľuje pôvod myšlienky vytvoriť kaviareň Jančeková. "Môžeš napríklad poslať manžela do kaviarne a ísť si pozrieť umenie. Alebo naopak. Alebo sa porozprávať s priateľmi o dojmoch z výstavy na káve priamo v areáli galérie." Sen sa stal realitou, keď sa galéria začlenila do európskeho projektu Re:location, kde témou výstavy mohlo byť čokoľvek. Témou Viery Jančekovej, ktorá vyplývala aj z postavenia galérie mimo hlavného mesta, bolo vnímanie súčasného umenia, čo od neho ľudia očakávajú. Kaviareň je dnes jednou z inštalácií v rámci výstavy. Názov získala hlasovaním na akcii Shake night, kde zvíťazil príznačný Shake kafé. Kaviareň zostane živou spomienkou na súčasnú výstavu nielen názvom, ale aj dizajnom, ktorý špeciálne pre tento priestor vytvorila umelecká dvojica Oliver Sadovský a Matúš Vallo. Na stenách kaviarne sú prenesené portréty návštevníkov vernisáže v životnej veľkosti, medzi ktorými nájdete napríklad dvojicu umelca Michala Moravčíka a kurátorky Mirky Keratovej, výtvarníčku Dorotu Sadovskú či portrét samotnej kurátorky projektu Viery Jančekovej.