Archeológovia v Nitre Dražovciach z hliny vyslobodili potravinové produkty, odpad a keramiku. FOTO SME - JANA BEŇOVÁ

"Oproti iným výskumom sme získali veľmi málo zvieracích kostí, hoci sme preskúmali asi dvojhektárovú plochu. Naši predkovia z doby bronzovej boli možno vegetariáni alebo zvieratá považovali za posvätné. Určite sa vysvetlenie nájde, keď botanický materiál z jám prebádajú v laboratóriách odborníci," hovorí vedúci výskumu Matej Ruttkay z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.

Vedľa doby bronzovej vydala zem aj veľkomoravské pohrebisko. Jeho hroby boli na predmety skúpe. Možno preto, že na Veľkej Morave sa v čase jeho vzniku už šírilo kresťanstvo, podľa ktorého zomrelý materiálne statky na druhom svete nepotrebuje.

Ale do jedného hrobu predsa pochovali muža aj s hrotmi a šípmi, ktoré naznačujú, že ide o bojovníka z vyššej spoločenskej vrstvy. Na iných pohrebiskách nachádzajú archeológovia najmä kostry detí, na tomto boli rovnomerne zastúpené pozostatky aj mužov i žien.

"Zomrelých pochovali s hlavou orientovanou tak, aby mali pred očami východ slnka. Mohli dobre "vidieť" aj na Nitriansky hrad, kde bolo v tom čase rozsiahle veľkomoravské hradisko a Pribinov kostol," vysvetľuje Matej Ruttkay.

K pohrebisku vždy patrí aj sídlisko. Nachádza sa asi mimo skúmaného pozemku za potokom, ktorého voda znamenala ochrannú funkciu. Pravdepodobne išlo o jednu z poľnohospodárskych usadlostí, ktorá zásobovala Nitriansky hrad. Podľa archeológa to mohlo byť ideálne strategické miesto pri prechode na Ponitrie. Z jednej strany tiekol potok a prameň s čistou vodou, z druhej rieka Nitra, zhora sa začínali lesy a v strede boli úrodné polia.

Pri výskumoch v Nitre našli archeológovia dosť veľkomoravských sídlisk, čo potvrdzuje, že bola jedným z hlavných centier Veľkej Moravy. (bej)