Pokuta za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu je v Japonsku obrovská. Za použitie alkoholu až 90 000 slovenských korún, za jazdu v opitosti až 150 000 korún. Tento zákon je účinný už dva roky, a čo je na ňom mimoriadne prísne - pokutu musí platiť nielen vodič, ale aj tí, čo si s ním sadli do vozidla. Preto sa na japonskom trhu objavilo nealkoholické pivo, ktoré však nie je príliš populárne. Nemá dosť dobrú chuť. Keď hrá japonský biznisman s kolegami alebo s klientmi golf, po skončení zamieria priamo do kúpeľov umiestnených v golfovom klube, potom do šatne a odtiaľ na pivo. Na túto "bodku" sa hráči veľmi tešia. Sú však autom! Kým neboli pokuty za alkohol také vysoké, hráči si dali jedno alkoholické pivo, teraz však siahajú po nealkoholickom. Obyčajne však so slovami: To nie je ono!
Pred týždňom ma navštívil na Slovensku môj bývalý šéf z vydavateľstva, pre ktoré som v Japonsku pracoval. O japonskom nealkoholickom pive sa rozrozprával po tom, čo ochutnal slovenské. Natoľko ho očarila jeho chuť. "Keby som nevedel, že je nealkoholické, vôbec by som na to neprišiel," povedal s obdivom.
Prečo nedokážu Japonci vyrobiť dobré nealkoholické pivo, keď majú moderné technológie? Preto, že by potom nikto nekupoval pivo s alkoholom? Alebo preto, že za alkoholické nápoje sa platí daň? Sú v tom peniaze? Neviem, sú to len moje úvahy.
Pravdepodobne si myslíte, že Japonci veľmi často pijú saké (ryžové víno), lebo je to známy japonský nápoj. Pravda je však taká, že to vôbec nie je bežný nápoj. Nie kvôli cene, saké je pre nás lacné, ale ľudia majú radšej pivo. Saké je silnejší alkohol než pivo a Japonci veľa alkoholu neznesú. Geneticky chýba mnohým z nás časť enzýmov potrebných na štiepenie alkoholu. Takže pivo sadne Japoncom viac ako tradičné saké a šoču, čo je ďalší tradičný japonský alkohol. Je to destilovaný špiritus vyrobený zo sladkých zemiakov, ryže a podobne.
Náš zákon ďalej hovorí, že piť alkohol môže človek až po dovŕšení dvadsiatich rokov. Možno je to práve pre nedostatok enzýmu, veď v niektorých európskych krajinách môžu piť pivo a víno už tínejdžeri v šestnástich rokoch.
V Japonsku máme tiež alkoholikov, ľudí závislých od alkoholu, ale nie toľko, ako napríklad na Slovensku. Pivo pijeme večer, po večeri, po práci, nikdy nie počas pracovného dňa. Kto pije pivo počas dňa, považuje sa za lenivca, ktorý zahadzuje svoj život. Počul som, že Slovensko má s alkoholom dlhodobo problém. Dokonca aj niektoré ženy, čo v Japonsku často nevidíte. Myslím si, že preto je moja žena veľmi citlivá na to, keď si dám pivo. Vždy ju upokojujem: "Neboj sa, zo mňa sa nemôže stať alkoholik. Skôr ako by som prekročil svoje maximum, zaspím."
Toto je, mimochodom, rozdiel medzi opitým Japoncom a Európanom. Opojenie nás neprivádza k agresívnemu správaniu, ale ukolíše k spánku.
Autor: MASAHIKO
