Nebýva zvykom, že sa slovenský divák v bežnej distribúcii môže stretnúť s novozélandským filmovým titulom. Tamojším režisérom sa finančne náročnejšie projekty lepšie realizujú v krajinách s bohatšou filmovou históriou a produkčnými možnosťami. Jedným zo živých dôkazov je i Jane Campionová. Nemusí to však platiť bezvýhradne, dôkazom čoho je filmový debut režiséra Hamisha Rothwella Rozstrel.
Thomas, Jack a Wayne väčšinu voľného času trávia v zafajčených baroch hraním biliardu. Jedného dňa sa však zapletú s vodcom miestneho podsvetia. Ten im ponúkne hru v neoficiálnom turnaji, kde môžu vyhrať značnú sumu peňazí a zachrániť tak krachujúci bar ich spoločného priateľa. Alebo prehrať a skončiť ako súčasť základov materskej školy.
Hamish Rothwell nepatrí medzi inovátorov. V jeho rukopise cítiť vplyv britských gangsterských filmov, predovšetkým Guya Ritchieho. Spôsob, akým rozpráva mikropríbehy, vykresľuje podsvetie, pointuje jednotlivé situácie či dokonca nasvecuje scénu, to všetko silne pripomína rukopis autora snímky Podfu(c)k. Podobná je i jeho obľuba vo vyhranených a vzájomne odlišných typoch. V ich výbere cítiť princíp zostavovania dievčenskej skupiny: nemusia byť stopercentne uveriteľní, dôležité je, aby ste si ich zapamätali a nikdy nepomýlili.
Rozdiel medzi Ritchiem a jeho novozélandským konkurentom je v tom, že Rothwell sa vyhol ostrým hranám, prílišnej surovosti a príbeh obohatil ľúbostnou zápletkou. Jazyk gangstrov je kultivovanejší a násilie ostalo len v náznakoch. Kým u Ritchieho ide naozaj o život, v Rozstrele sa nezomiera. A aj vymáhač dlhov pri lámaní prsta svojej obeti môže prejaviť trochu nefalšovaného priateľstva a empatie.
Napriek tomu, že Rozstrel je novozélandskou variáciou na Ritchieho príbehy z londýnskeho podsvetia, nemožno mu uprieť atraktívnosť. Rothwell sa vyhol začiatočníckym chybám a využil všetko, čo sa ako dlhoročný režisér reklamných spotov naučil. Predovšetkým, že každý záber musí dobre vyzerať a pointa má prísť skôr, než divák začne zívať. Rozstrel je nenáročný film, v ktorom možno nájsť trochu britského humoru i hollywoodskej dramaturgie. Všetko v pomere, ktorý ak nepoteší, tak určite neublíži.
Autor: Jaroslav Ridzoň(Autor je redaktor www.inzine.sk)
