Koncom mája poslanci schválili zákon o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania, inak povedané antidiskriminačný zákon. Rodičia detí, ktoré v školách nechceli, pretože majú trpeli nejakým zdravotným či mentálnym hendikepom, sa potešili.
"Konečne ich školy nebudú môcť odmietať so slovami, že pre ne nemajú vytvorené podmienky, alebo že nemajú špeciálnych pedagógov," netají nadšenie Renáta Zimajová, matka dcéry s dyslexiou, ktorá chce založiť občianske združenie na pomoc deťom s poruchami učenia a s poruchami správania.
Zákon totiž jasne hovorí, že v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Alena Kotvanová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva však upozorňuje, že prijatie antidiskriminačného zákona automaticky neznamená, že školy začnú hromadne prijímať žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. "Každý prípad je iný a každý treba citlivo posúdiť.
Antidiskriminačný zákon rozhodne otvára možnosti, aby sa veci zlepšovali, ale neruší špeciálne školstvo. To je tu práve na pomoc takýmto deťom."
Podľa Anny Gálkovej z nadácie Škola dokorán je integrácia vhodná len vtedy, keď sú na ňu vytvorené podmienky a učitelia sú ochotní dieťaťu podať pomocnú ruku. Práve to je však v praxi problémom. "Učím v Partizánskom v materskej škole. Z vlastných skúseností môžem povedať, že len jedna zo základných škôl je ochotná integrovať aj deti so špeciálnymi potrebami. Ostatné sa k nim stavajú rezervovane až odmietavo."
Ako sa môže prejaviť diskriminácia v škole? Ako by sa mala riešiť? Čo je a čo nie je diskriminácia? Zlepší sa integrovanie hendikepovaných detí do bežných škôl?
Plus niečo o tom, že za rok sa na školách vyskytne niekoľko prípadov vydávania neplatných vysvedčení.
To všetko sa dočítate v utorok, v denníku SME