Mnoho protirečivých pocitov vyvoláva na konci novembra situácia u obhajcu Stanleyho pohára v mužstve Colorado Avalanche. Na jednej strane je tu solídny priemer v počte dostaných gólov, lebo iba štyri tímy v NHL dostali menej. Brankár Patrick Roy vyrába shotouty ako na bežiacom páse (vytvoril si osobný rekord počtom troch zápasov za sebou bez góla), pričom doma v Denveri - vrátane sobotňajšieho zápasu s Edmontonom, čo bol jeho štvrtý shotout za 11 dní - nedostal gól už 238 minút a 47 sekúnd. S 57 shotoutami je druhý v tejto štatistickej kategórii medzi aktívnymi brankármi za Dominikom Hašekom. S výnimkou zbabraného zápasu s Rangers, keď jeho ďaleké výjazdy mimo bránkoviska potrestali domáci dvoma gólmi, takže sa radšej znechutený nechal vystriedať a potom nechytal ani na druhý deň v zápase proti Islanders, si Roy zachováva vysoký štandard a je oporou mužstva.

Ak nerátame dva naozaj nepodarené zápasy vonku s oboma newyorskými mužstvami, v ktorých dostala lavína zhodne po päť kusov, tak možno povedať, že solídne výkony podáva aj obrana mužstva, vedená Robom Blakeom. Popri ňom sa druhým kľúčovým mužom coloradskej obrany stal akoby stále neobjavený český obranca Martin Škoula. Jeho výkony dali zabudnúť na to, že Colorado hralo až do novembra bez druhej veľkej opory zadných radov Adama Footea. Spoľahlivé výkony podávajú aj fyzicky zdatný Rick Berry a nenápadný Pascal Trepanier. V šiestich zápasoch v prvej polovici novembra dostala táto zostava iba štyri góly, čím sa zaslúžila o zisk ôsmich bodov, medzi ktorými sú nepochybne najzaslúženejšie dva body za víťazstvo 2:0 nad New Jersey Devils na ich ľade v prvom vzájomnom stretnutí po finálovej sérii v Stanleyovom pohári vo vlaňajšej sezóne. Diery, ktoré vznikli v coloradskej obrane po odchodoch Raya Bourquea a Jona Klemma nie sú také viditeľné.

Tých osem bodov mužstvo paradoxne získalo iba za päť strelených gólov, z ktorých dva (práve proti Devils) dal ešte k tomu obranca Rob Blake. Ako je teda zrejmé, zdrojom aktuálnych coloradských protirečivostí sú útočníci. Pritom začali sezónu v plnej zostave a v plnej paráde, pravda, odhliadnuc od dlhodobo zraneného Petra Forsberga, v ktorého prípade však bolo jasné už pred sezónou, že bude mimo hry. V prvých troch zápasoch bodovali všetci kľúčoví útočníci: Sakic získal 6, Drury, Hejduk a Tanguay po 4 body, a nič nenaznačovalo možné problémy. Ale od konca októbra akoby uťal. Nie a nie sa dostať cez dva góly v zápase, s jedinou svetlou desaťminútovkou v tretej tretine zápasu proti Islanders, lebo aj ten tretí gól Colorada v zápase proti Rangers si po Trepanierovej strele (zase obranca!) od modrej kopol korčuľou do vlastnej bránky newyorský zadák Bryan Berard. Nebyť Bostonu a Tampy, Colorado by kleslo na dno streleckého priemeru ligy. Joeovi Sakicovi sa dokonca „podarilo“ vyrobiť si osobný rekord piatich zápasov po sebe, v ktorých nebodoval. Sú to najdlhšie bodové suchoty od čias, ako vstúpil do NHL. Milan Hejduk je len tieňom samého seba z vlaňajšej sezóny (zatiaľ dal iba tri góly) a bude mať čo robiť, aby sa priblížil k svojim číslam z minulej sezóny. To isté platí aj o Chrisovi Drurym. Alex Tanguay bol zranený, nehral šesť zápasov a do zostavy sa vrátil až v sobotu v súboji proti edmontonským olejárom. No ani dovtedy to nebola nijaká strelecká sláva. Tréner Hartley ho po návrate ani nezaradil tam, kde žiaril v minulej sezóne, teda do útoku k Sakicovi a Hejdukovi.

Keď je už reč o tejto útočnej trojici, tak treba povedať, že patrí zatiaľ k veľkým sklamaniam tejto sezóny. Tento útok vlastne stratil paru skôr, než Tanguay odišiel na maródku. Pritom nikto nevie, v čom to väzí. Bobovi Hartleyovi v podstate nezostalo nič iné, než miešať útočné trojice a čakať, že sa niektorá z nich chytí. Zatiaľ sa zdá, že sa môže väčšmi spoliehať na nováčikov, než na ostrieľanejších hokejistov. Veď hráči druhého sledu (Hinote, Eric Messier, Nieminen či Yelle), od ktorých sa očakáva, že potiahnu káru, ak vypadnú hlavné opory, dali dohromady šesť (!) gólov, pričom úplní nováčikovia Nedorost, Vrbata a Willsie dali sedem. Najmä povolanie mladoboleslavského rodáka Radima Vrbatu (roč. 1981) z farmy v Hershey sa ukazuje ako vydarený ťah. V troch zápasoch získal viac bodov ako ktorýkoľvek zo spomínaných hráčov vo viac než dvadsiatich stretnutiach. Je síce nereálne očakávať, že taký mladý hráč môže pokračovať v tomto trende celú sezónu, no je nesporné, že v útoku so Sakicom a Reinprechtom má možnosť výkonnostne nesmierne prospievať.

Až štrnásť hráčov Colorada má negatívny rating plus/mínus bodov, a to je priveľa aj na také skúsené mužstvo. Nečudo, že čaká priam ako na spasenie na príchod Petra Forsberga. Hovorí sa aj o príchode Tonyho Amonteho z Chicaga, respektíve Vincenta Lecavaliera z Tampy, ktorí budú voľní hráči, ba dokonca aj o návrate Sandisa Ozolinša.

Isté však nateraz je, že lavíne z Colorada ešte chvíľu potrvá, než sa dá do pohybu, ak vôbec naberie takú silu, s akou minulú sezónu zmietla všetkých, ktorí jej stáli v ceste za Stanleyho pohárom.

IGOR OTČENÁŠ