foto
Víťazstvo Japonska rozhnevalo čínskych "hooligans", ktorí pri nepokojoch pálili zástavy. Viac než o športe sa hovorí o historických krivdáchFutbaloví chuligáni sa pokúsili nakrátko ovládnuť ulice Pekingu. Tesne predtým vo finále Ázijského pohára Čína podľahla Japonsku. Hoci oficiálne miesta v Pekingu i Tokiu vyzývali, aby športová obec nemiešala šport s politikou, neuspeli. Do finále postúpili najväčší rivali. Z podzemia sa vyplavili veľké emócie.
Zabite Japoncov
Peking, ktorý bude v roku 2008 hostiť letnú olympiádu, predviedol, že na ich hrách nemusia diváci športovcov odmeniť za výkony vždy potleskom. "Zabite Japoncov," kričali po zápase pred štadiónom rozvášnení fanúšikovia. Víťazi prebrali trofej pred prázdnymi tribúnami.
Japonci to mali v Číne ťažké počas celého šampionátu. Ich hymnu od prvého zápasu po posledný sprevádzal ohlušujúci piskot tribún. Na štadióne v základnej skupine sa objavili transparenty s nápisom 300-tisíc, ktoré pripomínali masaker v meste Nanking, kde japonskí vojaci počas okupácie Číny (1931-1945) zabili okolo 300-tisíc ľudí.
Vyhecovaný dav pred bránami finálového zápasu niesol ešte horšie nápisy: "Chopte sa meča a na miesto diablovej hlavy nasadíte tú našu." Japonci sú dodnes vnímaní v niektorých častiach Číny po mimoriadne krutých skúsenostiach z vojny, v ktorej zomrelo viac než desať miliónov ľudí, ako zosobnenie diabla.
Chladná korektnosť
Počas finálového dňa dávalo veci do poriadku okolo 10-tisíc policajtov. O nápravu sa včera v Tokiu pokúsil aj čínsky veľvyslanec, ktorého prijala japonská šéfka diplomacie. Niektoré prejavy správania boli podľa veľvyslanca veľmi "nepríjemné" a čínska vláda "si nič takéto neželala". Čínske médiá sa ale rozhorčovali, že v Japonsku si novinári všímajú len neprístojnosti.
Vzťahy medzi lídrami ázijskej politiky zostávajú aj po škandálnom správaní čínskych fanúšikov chladne korektné. Čínsky prezident Chu Ťin-tchao po príchode do funkcie zdôraznil, že chce vzťahy s Japonskom zlepšovať. Verejnosť si však zatiaľ oficiálnu líniu neosvojila.
Čínsky nacionalizmus na Nový rok posilnil japonský premiér Džuničiro Koizumi, keď navštívil šintoistickú svätyňu Jasukuni zasvätenú Japoncom, ktorí padli v novodobých vojnách. Pochovaní sú v nej aj vojnoví zločinci a najmä v Číne a v Kórei ju považujú za symbol japonského militarizmu.
"Vidíme, že ich starý fašizmus sa po troškách vracia. Napríklad poslali do zahraničia svojich vojakov," povedal v nedeľu reportérovi Reuters v Pekingu 35-ročný muž, ktorý sa označil za patriota.
Čo je za tým
Čínske deti sa desaťročia učili o imperialistickej vojne Japoncov, ich krutom správaní a hrdinskom komunistickom odpore. Za vypískaním Japoncov však môže byť viac. Nacionalizmus posilňuje súčasný vývoj, keď je Čína stále ekonomicky silnejšia a v politike je už rešpektovaná. Výrazné zmeny v ekonomickej oblasti prinášajú aj sociopatologické prejavy správania - napríklad frustráciu rastúceho zástupu nezamestnaných. Skúsenosti z recesiou postihnutého Liverpoolu osemdesiatych rokov ukázali, že takáto nespokojnosť sa ventiluje práve na futbalových štadiónoch a v ich okolí.
Ak by vo finále domáci futbalisti zvíťazili, k nepokojom by zrejme neprišlo. Futbaloví analytici majú pre čínskych fanúšikov dobrú správu, keď ich futbalistom predpovedajú už v blízkej budúcnosti veľké úspechy. Náprava čínsko-japonských vzťahov bude trvať dlhšie.
