Putinova generácia vplyvných mužov odchovaných na KGB zistila, že politický post nestačí. FOTO - REUTERS
Streľbou do vzduchu a búrlivými večierkami v najdrahších reštauráciách Vladivostoku oslavovali priaznivci novozvoleného starostu mesta svoje víťazstvo. "Budete nám zobať z ruky," kričali opití muži z okien drahých automobilov. "Bratva", tak sa hovorí v Rusku organizovaným kriminálnym skupinám, oznamovala hlasno svojim spoluobčanom, že teraz jej trón patrí aj oficiálne.
Vladimír Nikolajev, ktorého v jeho kruhoch volajú Voloďka a ktorý už v minulosti sedel za kriminálne činy, by nemohol nikdy zvíťaziť v žiadnych voľbách, bez toho, aby to neposvätili v Moskve. Funkcie sa za vlády prezidenta Vladimira Putina rozdávajú podľa jediného kritéria - lojality.
Ruská nezávislá tlač ani v jeho prípade nepíše o kriminalizácii moci, ale naopak, o legalizácii kriminálnych štruktúr a politizácii tajných služieb, ktoré vďaka Putinovi, bývalému rozviedčíkovi, ovládli od roku 2000 podstatnú časť politických funkcií.
Biznis a mafia
Nová elita odchovancov KGB, ktoré sa v 90. rokoch premenovalo na FSB, na čele s Putinom pochopila, že politická moc nestačí. Väčšinu finančných zdrojov v krajine ovládajú stále takzvaní oligarchovia a mafie. Často veľký biznis z mafiánskych koreňov vyrástol a teraz sa obe štruktúry prelínajú podobne ako Kremeľ a tajné služby.
Ako žiarivý príklad spojenia politickej a finančnej moci i podsvetia môže slúžiť Roman Abramovič. Guvernér Čukotky, miliardár, udržiava slušné vzťahy s Kremľom, ale aj kmotrami ruskej mafie, bratmi Čjornými a Antonom Malevským, vodcom slávnej Ismailovskej bandy, ktorý záhadne zomrel pri zoskoku padákom v Južnej Afrike. Na to, ako také symbiózy moci a bohatstva dosiahnuť, mal Malevskij vlastný recept, míňal na úplatkoch štátnym úradníkom 40 miliónov dolárov ročne.
Mocní už nechcú byť chudobní
Mocní už nechcú "len" dostávať úplatky. Posledné kádrové kroky Putina svedčia o tom, že sa definitívne rozhodol prideliť najlepšie kúsky z veľkého biznisu svojim verným. Medzi nimi zaujíma ústredné postavenie skupina takzvaných Petrohradských čekistov - odchovancov KGB pochádzajúcich tak ako Putin z Petrohradu. Je to v súčasnosti najvplyvnejšia neoficiálna štruktúra v krajine, ktorej jadro sídli v Kremli.
Putin poslal najskôr šéfa svojej kancelárie Dmitrija Medvedeva, aby vládol Gazpromu, ktorý kontroluje najväčšie zásoby plynu na svete. Potom povýšil riaditeľa FSB a priateľa Nikolaja Patruševa do kategórie ministra. Teraz šéfa svojho sekretariátu Igora Sečina na čelo štátneho ropného koncernu ROSNEFŤ. Práve ten získa najviac z blížiaceho sa krachu naftárskej spoločnosti Jukos. Štyridsaťtriročný Sečin sa niekedy považovaný za druhého muža v krajine. Ruská tlač ho teraz nazvala riaditeľom "FSB, a. s.," a "ropným kardinálom". Prezývky sú typické pre podsvetie a petrohradská skupina so svojou štruktúrou, neuveriteľnou korporatívnou súdržnosťou a uzavretosťou voči okoliu mafie ubližuje. Ďalšími ústrednými postavami petrohradských je Viktor Ivanov, hlavný kremeľský kádrovák a generálny prokurátor Vladimir Ustinov, ktorý hrá z titulu svojej funkcie zásadnú úlohu v procese s Jukosom.
Hlavná je pokora
Putin už tak značné právomoci i pôsobnosti FSB stále rozširuje. Teraz má k dispozícii 344-tisíc kádrových pracovníkov jednej z najmocnejších tajných služieb sveta. Diktatúra kádrov, ako novinári novú stratégiu Putina nazvali, má podľa oligarchov i svoje klady. Ako povedal jeden nemenovaný: "Keď pustíme do klubu miliardárov kágébéšnikov a s Kremľom spriaznených mafiánov, nechajú nás za to na pokoji."
Magnát Berezovskij žijúci trvalo vo Veľkej Británii sa domnieva, že Jukos bude rozbitý na mnoho kúskov len preto, aby Putin mohol podeliť všetkých svojich čekistov.
Mafia i oligarchovia, ktorí chcú prežiť, sa budú musieť s "bratvou" v Kremli podeliť. Pokoj si nebudú môcť ako za Jeľcina kúpiť, ale musia si ho teraz vyslúžiť pokorou a ochotou vytvárať spolu s Kremľom autoritatívno-policajný štát s rozkvitajúcou ekonomikou.
