Aký je váš názor na pozitívnu diskrimináciu Rómov? Slovensko začiatkom roka zmenilo sociálny systém, výška dávok dovtedy závisela najmä od počtu detí v rodine, teraz závisí od aktivity - ako si nezamestnaný hľadá prácu, vzdeláva sa, pracuje pre komunitu. Rómski lídri však namietali, že zmena nepomôže, ak Rómovia nemajú šancu zamestnať sa, žiadali najmä štátom dotované pracovné miesta.

Nepoznám detaily vašej reformy, ale viem, že v sociálnych systémoch sú zapracované takéto prepojenia - napríklad Bulharsko podporuje rodiny podľa toho, či deti navštevujú školu. Takéto podnety môžu na jednej strane rómske rodiny motivovať, napríklad, ak by nezamestnanosť klesla z 50 percent na 25, mohli by sme hovoriť o úspechu, ale zároveň musíme uvažovať, čo sa stalo s ostatnými 25 percentami, ktoré boli chudobné už predtým a teraz sa im finančná podpora zo strany štátu ešte znížila. Náš rozvojový fond OSN (UNDP) práve publikoval štúdiu o Rómoch v piatich krajinách regiónu a musím povedať, že Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá reagovala a odmietla ju. Možno sa mladý národný štát bojí pomerov Rómov v spoločnosti, ale treba si uvedomiť, že správne zvládnuť túto problematiku je národným záujmom.

Aký je teda váš názor na pozitívnu diskrimináciu?

Naša správa o Rómoch ukázala, že po integrácii túžia aj samotní Rómovia, takže vo vašej krajine rovnako ako v mojej (Mizsei pochádza z Maďarska - pozn. red.) , je mýtom, že Rómovia sa nechcú integrovať. Takže, čo teraz? Prvým a najdôležitejším krokom je práca s deťmi a mladými, podpora škôl, predškolských zariadení, zmiešaných škôl, aby rómske deti neboli automaticky zaradené do špeciálnych škôl s nízkou úrovňou, čo sa deje v Česku, na Slovensku aj v Maďarsku, napriek tomu, že sú priemerne rovnako talentované ako deti majority. Dôležité je aj dať im v škole jedlo, pretože hladné deti sa na učenie nebudú sústrediť. Treba zaistiť väčšie zastúpenie rómskych žiakov na stredných a vysokých školách - tam potrebujete pozitívnu diskrimináciu, ale vyváženú, inak by sa mohlo stať to, čo v USA, kde sa na univerzity dostanú černošské deti, no biele deti s rovnakými výsledkami nie, čo vyvoláva nevôľu. Neexistuje riešenie, ktoré uspokojí všetkých, no vyvážená a dobre zacielená pozitívna diskriminácia môže vytvoriť úspešné vzory v rómskej spoločnosti, ktoré budú môcť ostatní nasledovať. Nemusí trvať naveky, aj americký najvyšší súd teraz rozhodol, že tamojšia pozitívna diskriminácia bude zrušená do 20 rokov. V našom regióne si ju viem predstaviť 30 - 35 rokov. Pokiaľ ide o pozitívnu diskrimináciu v práci, aj tam musí byť zacielená a vybalansovaná, a musí zahŕňať súťaž, rovnako ako na školách, teda lepší a snaživejší by mali mať lepší prístup k práci, treba viesť dialóg aj so súkromnými zamestnávateľmi. V pobočke UNDP by sme tiež mali zamestnávať Rómov, no nie som si istý, že to robíme.

Veľvyslanec Európskej komisie na Slovensku van der Linden navrhoval zriadiť pre rómske deti internátne školy. Čo si o tom myslíte?

Mohli by pomôcť.

Rómovia sú nepochybne jedným z našich "rozvojových" cieľov. Na čo sa ešte Slovensko musí zamerať?

Čo vnímame najsilnejšie, sú regionálne rozdiely a v rámci nich najmä problémy rómskeho etnika. Rád by som však upozornil aj na pozitívne výsledky, za posledných šesť rokov Slovensko spravilo fenomenálny obrat, obávali sme sa, že kým Česko, Maďarsko a Poľsko sú na ceste do únie, Slovensko bude neúspešnou dierou v strede, vaša vláda však urobila fenomenálny pokrok v reformách, rovnako ako v prijímaní európskej legislatívy. Musím blahoželať.

Vráťme sa k tomu, čo máme ešte pred sebou.

Bratislava sa rozvíja skutočne veľmi pekne, teraz však musíte veľa urobiť pre regióny, pripojením k únii ste sa pripojili k najväčšej rozvojovej pomoci a výzvou pre vás je teraz dobre využiť tieto peniaze. Budeme šťastní, ak bude Rozvojový program OSN môcť asistovať, táto pomoc môže skutočne pomôcť chudobným regiónom.

Myslela som, že spomeniete ako zostávajúce výzvy aj životné prostredie, možno rodovú rovnosť.

Patríte ku krajinám, kde je rodová rovnosť ešte na veľmi dobrej úrovni. Nemôžeme asi hovoriť o plnej rovnosti - najmä pri porovnaní platov mužov a žien, prístupe k práci, domácom násilí a násilí všeobecne - na to sa treba sústrediť. Pokiaľ ide o životné prostredie, aj to sa za posledných 15 rokov dramaticky zlepšilo, najmä preto, že sa veľmi zredukoval ťažký priemysel. Môžeme povedať, že trhová ekonomika na Slovensku pomohla vyriešiť množstvo environmentálnych problémov, ale samozrejme, sú problémy, ktoré iba od vás nezávisia, napríklad klimatické zmeny.

Aký je váš názor na kvóty pre vstup žien do politiky?

Treba urobiť veľa, aby sa zlepšilo nazeranie spoločnosti na rovnosť a schopnosti žien na Slovensku. Nie som prísne proti kvótam, ak nie sú bariérami skutočnej politickej súťaživosti - vtedy nie som ich advokátom. Jemné pretlačenie pomocou kvót môže pomôcť, pomohli by kvóty pri tvorbe kandidačnej listiny, na ktorej by malo byť najmenej 20 - 25 percent žien. Pokiaľ však ide o vládu, víťazná strana nemôže byť dotlačená vybrať si ženu. Moja priateľka Brigita Schmögnerová bola veľmi dobrou ministerkou financií, a presne to isté si myslím o priateľovi Ivanovi Miklošovi. Takže dúfam, že verejná mienka prinúti vládu rozoznať, aké je zastúpenie žien dôležité.

Na Slovensku sú čoraz častejšie diskusie, nakoľko kresťanské tradície bránia ľudskému rozvoju, rozvoju jednotlivca. Sú kresťanské tradície nepriateľom rozvoja spoločnosti?

Nemôžem povedať, že náboženské tradície nemôžu byť za nijakých okolností bariérami, ale v čo veríme, je veľmi aktívny pozitívny dialóg so všetkými cirkvami na svete, posilňovanie ľudskej a sociálnej stránky náboženstva a charitatívne činnosti, v čom má vaša katolícka cirkev tradíciu. Na Slovensku s cirkvou nespolupracujeme, ale mali by sme.

Prečo?

Lebo je to dôležitá súčasť spoločnosti a má pozitívny potenciál.