BRATISLAVA - Prvý z vysokých predstaviteľov komunistického režimu, ktorému súd dokázal podiel na okupácii Česko-Slovenska v roku 1968, nastúpil včera na výkon trestu. Karel Hoffmann bol odsúdený na 4 roky za to, že v noci 21. augusta 1968 nechal zastaviť vysielanie Česko-slovenského rozhlasu.
V slovenských väzniciach nesedí ani jeden vysoký predstaviteľ komunistického režimu. Vyšší Vojenský súd v Bratislave v roku 2001 rozhodol, že bývalý riaditeľ tajnej polície ŠtB Alojz Lorenc je zodpovedný za nezákonnú izoláciu jedenástich disidentov v rokoch 1988-1989, ale vymeral mu len podmienečný trest.
Bývalý tajomník Ústredného výboru KSČ Vasil Biľak je obžalovaný z vlastizrady za to, že pomáhal Moskve pri obsadzovaní Česko-Slovenska v roku 1968 a aj z ekonomických trestných činov. Súd sa ešte nekonal.
Orgány činné v trestnom konaní podľa Mariána Gulu z Ústavu pamäti národa preverujú aj ďalšie nezákonnosti z čias komunistického režimu. Oddelenie na dokumentáciu zločinov komunizmu na ministerstve spravodlivosti podalo 14 trestných oznámení, najviac z nich sa týka streľby na hraniciach, pri ktorej zomreli ľudia, ktorí sa pokúšali dostať na Západ. Polícia preveruje tri z týchto podaní - odmietla napríklad to, že verejní činitelia zneužili svoje právomoci pri informovaní o výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyli.
"Na Slovensku sa vyrovnávame s komunistickou érou veľmi pomaly v porovnaní s ostatnými postkomunistickými krajinami," hovorí Gula. Spôsobilo to podľa neho aj to, že Ústav pamäti národa vznikol podstatne neskôr ako český, rovnako zákon o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického režimu bol prijatý o tri roky neskôr ako v Česku.
"Naše archívy môžu pomôcť k stíhaniu komunistických predstaviteľov, napriek tomu, že podliehali skartácii. Zachovali sa tam dokumenty, ktoré môžu slúžiť pre orgány činné v trestnom konaní pri vyšetrovaní," myslí si Gula.
Podľa neho je dôležité, že hoci až po 15 rokoch, ale predsa "nastúpil vysoký komunistický funkcionár do väzby". Komentovať úvahy prezidenta Václava Klausa o prípadnom prepustení Karla Hoffmanna nechcel.
Bývalý disident a komunistický väzeň Ján Čarnogurský odpovedal na otázku, či očakáva aj ďalších väzňov z radov predstaviteľov bývalého režimu, takto: "Štát je povinný brániť svoju existenciu aj pomocou všeobecnej prevencie, ktorá spočíva v trestaní páchateľov aj s cieľom odstrašenia prípadných budúcich páchateľov." Osobne ho od pádu režimu viac zaujíma budúcnosť ako minulosť.
Podpredseda KDH a minister vnútra Vladimír Palko je s Hoffmannovým uväznením spokojný. "Ak sa niektoré štáty o potrestanie zločinov komunizmu vôbec nepokúšajú, vedie to s odstupom času u mladšej generácie k dojmu, že zločinnosť tam nebola. To by som považoval za strašné," povedal. Podľa neho je dôležité, že Hoffmann nastúpil výkon trestu a že Klaus nerozhodol o milosti ešte predtým. (rk, mož)
Obžalovaní vysokí funkcionári KSČ
Jozef Lenárt
Bol obžalovaný z napomáhania vlastizrady a rozvracania republiky. V auguste 1968 ako tajomník ÚV KSČ pomáhal vytvoriť nelegálnu robotnícko-roľnícku vládu. Súd sa s obžalobou nestotožnil.
Miloš Jakeš
Bol obžalovaný z napomáhania vlastizrady a rozvracania republiky. Podľa žaloby v auguste 1968 ako predseda ústrednej a revíznej komisie pomáhal vytvoriť robotnícko-roľnícku vládu, ktorá mala prevziať moc v krajine. Súd sa s obžalobou nestotožnil.
Lubomír Štrougal
Bol obžalovaný zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Ako minister vnútra mal v roku 1965 prekaziť trestné stíhanie skupiny príslušníkov Štátnej bezpečnosti podozrivých z vraždy troch ľudí. Súd ho pre nedostatok dôkazov zbavil obžaloby.
Miroslav Štěpán
V roku 1990 súd vymeral bývalému šéfovi pražských komunistov dva a pol roka väzenia za akcie proti demonštrantom v roku 1988, odsedel si polovicu.
Jaromír Obzina
Bývalý minister vnútra čelil obžalobe za akciu Asanácia, v ktorej ŠtB šikanovala disidentov, ale pred vynesením rozsudku zomrel.
Vasil Biľak
Slovenská prokuratúra ho obžalovala z vlastizrady a ďalších ekonomických trestných činov. Je obvinený z toho, že pomáhal obsadiť Česko-Slovensko vojskami Varšavskej zmluvy. Prípad sa doteraz nedostal na súd. Vyšetrovací spis má 23-tisíc strán a vypočutých bolo takmer 1500 svedkov.
Alojz Lorenc
Slovenský súd mu vymeral za nezákonnú izoláciu jedenástich disidentov v rokoch 1988-1989 15-mesačný trest s podmienkou na tri roky. V polovici 90. rokov ho Vojenský súd v Tábore poslal na 4 roky do väzenia, ale Lorenc sa trestu vyhol, pretože ako slovenský občan odmietol po rozpade federácie nastúpiť trest v Česku.
