
Pri rokovaniach o voľnom pohybe osôb zastáva najtvrdší postoj Poľsko, ktoré žiada okamžitý prístup na pracovný trh Európskej únie, čo je pre Nemecko úplná nočná mora. Aj o tom sa určite včera vo Varšave rozprával poľský premiér Jerzy Buzek (vpravo) s komisárom EÚ pre rozšírenie Günterom Verheugenom (vľavo) a predsedom Európskej komisie Romanom Prodim. FOTO – TASR/EPA
BRUSEL – Podľa analýzy Európskej komisie by v prípade voľného pohybu osôb okamžite od vstupu nových členských krajín do únie odišlo do Rakúska pracovať 5,3 percenta ľudí. Tri percentá z nich by boli pendleri, ktorým by cesta na pracovisko trvala najviac 90 minút, teda ľudia z prihraničných oblastí vrátane Bratislavy a okolia. Najviac ľudí (7,8 percenta) by odišlo za prácou do Viedne, 3,3 percenta do spolkovej krajiny Horné Rakúsko.
Vo všeobecnosti najnižšie hypotézy udávajú, že po prijatí ôsmich krajín bude do „starých“ krajín Európskej únie prúdiť 70-tisíc pracovníkov ročne a že tento počet klesne po desiatich rokoch na 30-tisíc. Najvyššie odhady hovoria o ročnom príleve 240-tisíc pracovníkov, ten by mal postupne klesať až na 125-tisíc ročne. Teraz pracuje v krajinách únie legálne 300-tisíc ľudí z kandidátskych krajín, tvoria asi 0,2 percenta pracovnej sily EÚ. Z toho 70 percent pracuje v Rakúsku a Nemecku.
Komisia v analýze podotýka, že kľúčovým faktorom je rozdiel vo výške miezd. Naopak vzdialenosť nie je príliš dôležitá. Dôležitejšia je skôr existujúca komunita v krajine EÚ, „napríklad možná koncentrácia Poliakov v častiach Nemecka“. Úlohu hrá aj možnosť zamestnania manželky (to je značná prekážka voľného pracovného trhu v terajšej EÚ), význam má aj nezamestnanosť v krajine pôvodu.
Podľa analýzy by väčšina migrantov z kandidátskych krajín odišla za prácou nanajvýš na niekoľko rokov. (čtk, r)