Londýn 27. novembra (TASR) - Tragické udalosti 11. septembra rozvírili vášne aj vo vedeckých kruhoch - učenci vzrušene debatujú o zlučiteľnosti pojmov islam a modernosť.
Časť západných intelektuálov tvrdí, že islam nemá s modernou civilizáciou nič spoločné. Iní - vrátane mnohých moslimov - sa zase pýtajú, prečo islamská kultúra stratila svoje niekdajšie výsadné postavenie, a či niekedy získa späť svoju dávnu slávu, píše na svojej internetovej strane BBC.
Školáci sa na hodinách dejepisu učia, že kedysi existovala veľká islamská ríša, ktorá sa rozpínala od Španielska až po veľký čínsky múr. Tieto územia dobyli moslimská vojská v priebehu storočí po smrti proroka Mohameda, zakladateľa islamu, ktorý žil v 7. storočí v Arábii. Britský autor vedeckých publikácií Zia Sardar, pôvodom moslim vraví, že pre obdobie, keď boli moslimovia na vrchole, je typická súvislosť medzi vzdelaním a mocou.
Moslimovia urobili významné objavy v matematike, astronómii i v medicíne. Ich poznatky využili aj európski vedci. Do tohto obdobia spadá rozkvet literatúry a architektúry. Zlatý vek islamu trval niekoľko storočí, ale zhruba v 12. storočí prišiel politický i myšlienkový úpadok. Historik Hugh Kennedy sa domnieva, že je to preto, lebo islam si prestal klásť zásadné otázky.
"Islam bol raz vymedzený a definovaný a moslimskí intelektuáli už nejavia taký záujem o nové zdroje vedomostí, pretože majú pocit, že majú vlastnú vedu a vlastné odpovede na rôzne otázky. Cieľom intelektuálneho úsilia je potom chrániť dosiahnuté znalosti a nanajvýš cibriť detaily, ale nie klásť zásadné otázky, ktoré môžu dosiahnuté poznatky spochybniť," tvrdí Hugh Kennedy.
Zia Sardar dodáva, že spoločenstvo náboženských učencov zvané uláma, je postupne čím ďalej podozrievavejšie voči nezávislému mysleniu, pre ktoré má arabčina výraz: idžtihád.
Je to obdobie, keď sa uláma zomkla. Náboženskí učenci sa začali obávať rôznych, podľa nich podvratných interpretácií islamu. Pokúsili sa preto znemožniť používanie hlavného nástroja islamských intelektuálov - nezávislého myslenia, idžtihádu. Uláma sa jednoducho zišla a vyhlásila, že brány idžtihádu sú odteraz uzavreté, vysvetľuje Zia Sardar.
Rozmach európskej vedy a techniky bol pre moslimov, ktorí si boli vedomí svojej slávnej minulosti, pokorujúcou skúsenosťou. Moslimovia však reagovali na západnú modernosť rôzne. Extrémisti ju odmietajú - jedným z nich je aj Usáma bin Ládin, podozrivý z organizovania útokov na New York a Washington. Intelektuáli typu Ziu Sardara ju chápu ako výzvu.
Sardar doslova vraví, že zlúčiť modernosť s moslimskými hodnotami je veľká úloha: "Myslím, že výzvou pre dnešné moslimské spoločnosti je vytvoriť vlastné pojatie modernosti. Prečo by mala byť modernosť definovaná len zo západnej perspektívy? Moslimovia by sa mali radovať zo súčasného sveta, mali by používať súčasnú techniku, zakladať vedecké a vzdelávacie centrá. Mali by sa kriticky zamýšľať nad tým, ako docieliť, aby bola moslimská spoločnosť moderná, ako transformovať pojem modernosť zvnútra," uzatvára Zia Sardar.
