Odhaduje sa, že na konci roka bude jeho miera nezamestnanosti 18,6 %, najvyššia nielen v porovnaní s krajinami Európskej únie, ale aj uchádzačmi o členstvo v nej. Hospodársky rast v tomto roku sa odhaduje na 1,2 % a na budúci rok klesne ešte o 0,2 %. Ľavicová vláda, ktorá sa ujala moci po septembrových parlamentných voľbách, musí pre budúci rok pripraviť bolestný úsporný rozpočet.
Štátny rozpočet v tomto roku dosiahne schodok 32 miliárd zlotých, čo je 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na budúci rok príjmy rozpočtu dosiahnu 144 miliárd a výdavky 184 miliárd zlotých. Deficit tak vzrastie na 5,2 % HDP. Celkový štátny dlh stúpne na 48,6 % HDP. Obchodná bilancia voči krajinám EÚ, ktorá je už dlho pasívna, sa na budúci rok nebude zhoršovať.
Poľsko musí realizovať tvrdé úsporné opatrenia, ktoré sa budú vzťahovať na všetkých. Napríklad zisk bude zdanený všeobecnou sadzbou 20 % bez výnimky. Obmedzujú sa podporné programy na výstavbu bytov a daň z pridanej hodnoty na stavebné materiály vzrastie na 22 %. To povedie k ešte väčšiemu prepadu stavebníctva. Poľsko však nezavedie dovoznú prirážku, ktorej návrh kritizovala EÚ. Vláda neuskutoční ohlásené zvýšenie učiteľských platov, na čom získa 2,2 miliardy zlotých. Zníži všetky sociálne príspevky a dávky, alebo sprísni podmienky na ich priznávanie. Pohroma zrejme obíde len dôchodcov.
Premiér Leszek Miller ešte ako predstaviteľ opozície pred parlamentnými voľbami varoval, že 20-% miera nezamestnanosti hrozí "sociálnym výbuchom" a prisľúbil, že bude brániť práve najchudobnejších. Teraz sa úsporné opatrenia vzťahujú na všetkých a pritom chce v roku 2003 vyhrať referendum o vstupe do EÚ. Ale keď sa ekonomika položí, obyvateľstvo môže referendum pokladať za hlasovanie o reformnom procese a "divokom kapitalizme" - a preto by mohlo hlasovať proti.
Uviedol to nemecký denník Die Welt.
(1 PLN = 11,943 SKK)
* jns zll
* * *
