Jedným zo spôsobov, ako bojovať proti sivej ekonomike, sú razie na trhoviskách. Príjmy z predaja, ktoré obchodníci nepriznajú, sú súčasťou sivej ekonomiky. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
BRATISLAVA - Nechali ste si vymaľovať byt a vyplatili ste maliara bez faktúry, aby ste ušetrili? Hoci takýto počin vyzerá neškodne, je súčasťou tzv. sivej, tieňovej či neoficiálnej ekonomiky, ktorá robí problémy vládam na celom svete. Štáty totiž prichádzajú o významnú časť daňových príjmov a celkovo sa brzdí ekonomický rast. Spoločnosť si pritom plne neuvedomuje, že ide o problém, ako je to v prípade čiernej ekonomiky.
Sivá ekonomika označuje oblasti ľudskej činnosti, ktoré sú zákonné, príjmy z nich však nie sú oficiálne priznané a zdanené. Môže ísť o spomínané vyplácanie "na ruku", ale aj nepriznanie príjmov z fušky či predaj tovaru bez registračnej pokladne. Čierna ekonomika zahŕňa príjmy z trestnej činnosti - napríklad z pašovania či kupliarstva.
Rozsah takejto neregistrovanej ekonomiky sa určuje veľmi problematicky. Možné sú dva prístupy. Jedným z nich je dotazníkové zisťovanie, pri ktorom sa však treba spoliehať na to, že respondenti priznajú porušovanie zákona. Druhý prístup spočíva v štatistických odhadoch a porovnaniach. Porovnáva sa napríklad rast spotreby elektriny s celkovým rastom hospodárstva.
Prieskumový prístup zvolili napríklad zostavovatelia najnovšej Správy o svetovej konkurencieschopnosti (Global Competitiveness Report). Zostavili rebríček 102 krajín podľa odpovedí respondentov na otázku "Aké percento podnikov vo vašej krajine je podľa vás neoficiálnych, resp. neregistrovaných?" Slovensko podľa tohto prieskumu skončilo veľmi dobre - na siedmej priečke za krajinami ako Luxembursko, Austrália či Fínsko. Najbližšia stredoeurópska krajina - Slovinsko - skončila až na 18 priečke.
Exaktnejšie metódy zisťovania spočívajúce v analýze štruktúry ekonomického rastu však ukazujú iný vývoj. V roku 1998 sa podľa odhadu OECD na Slovensku nachádzalo v tieni niečo cez sedem percent ekonomiky. Ešte menej optimisticky vyznieva porovnanie pracujúcich načierno. Medzinárodná organizácia práce (ILO) odhadla, že v roku 1999 u nás načierno pracovalo 450-tisíc ľudí, teda asi 23 percent z celkového počtu zamestnaných. Len o niečo vyšší podiel vykázalo Macedónsko...
"V potláčaní sivej ekonomiky treba spojiť dva prístupy - represívny a motivačný," hovorí ekonomický poradca ministra financií Martin Bruncko. Myslí si, že represívna zložka boja proti neformálnej ekonomike by mala byť dosť silná. "Musí byť schopná aktívne vyhľadávať a postihovať daňové úniky." V motivačnej časti podľa neho Slovensko urobilo dobrý pokrok. "Zníženie motivácie na obchádzanie pravidiel sa najlepšie dosahuje znižovaním daní a zjednodušovaním daňového systému, čo sa nám na Slovensku darí," povedal.
To uznáva aj najnovšia správa OECD o Slovensku. Materiál tiež oceňuje opatrenia v oblasti zamestnanosti. "Sprísnenie podmienok evidencie nezamestnaných tiež pomôže zvýšiť motiváciu pracovať," uvádza sa v správe.
Čo je sivé a čo čierne
Sivá ekonomika:
Nepriznané príjmy z legálnej činnosti. Medzi sivé aktivity patria napríklad:
nepriznané a nezdanené zisky z podnikania nepriznané príjmy z prenájmu vyplácanie brigádnikov "na ruku" predaj tovaru bez dokladov remeselné práce bez faktúry práca na čierno Čierna ekonomika:
Príjmy z trestnej činnosti. Napríklad:
obchod s drogami prostitúcia obchod s kradnutými vecami obchod s ľuďmi pašovanie podvody korupcia Veľkosť neoficiálnej ekonomiky
krajina rok podiel*
Británia 2002 1,5
Bulharsko 2000 11,1
Česko 1998 5,6
Maďarsko 1997 15,4
Poľsko 1998 13,3
Slovensko 1998 7,3
* percentuálny podiel neoficiálnej ekonomiky na celkovom výkone hospodárstva Zdroj: OECD
