Podobne ako pred pätnástimi rokmi, pred pádom Berlínskeho múru, vyšli ľudia vo východonemeckom Magdeburgu s transparentmi Ľud, to sme my. Okolo 6-tisíc ľudí demonštrovalo v pondelok tentoraz proti reforme pracovného trhu, a preto bolo vidieť aj nadpisy Nie sme otroci Hartza. Peter Hartz bol vedúcim vládnej komisie, ktorá vypracovala hlavné body balíka reforiem červenozelenej koalície sociálnych demokratov (SPD) a Zelených. Hnev na jeho zákony lomcuje nie bezvýznamnou masou.
Sú to predovšetkým zmeny na pracovnom trhu, proti ktorým sa búria odborári, ľavicové krídlo SPD a antiglobalisti. Ďalšie demonštrácie plánujú v najbližších týždňoch v Berlíne, Lipsku a iných mestách.
Odpor proti tejto "reforme storočia" sa prejavil aj v liste, ktorý v týchto dňoch zverejnila nemecká tlač: "Zvrhnite Schrödera," žiadali v ňom nemenovaní členovia Schröderovej SPD.
Škrty v rozpočte pocítia najmä nezamestnaní. Doteraz dostávali podporu vo výške 60 percent posledného čistého príjmu, po roku sa znížila na 53 percent. Od januára 2005 budú mať po roku nezamestnanosti nárok len na sociálnu podporu na západe Nemecka 345 eur a vo východných spolkových krajinách 341 eur. Pritom nárok na sociálnu podporu majú iba ľudia v núdzi.
To znamená, že štát pomôže nezamestnaným až potom, keď spotrebovali až na niekoľko tisíc eur všetky vlastné peniaze. Búrku rozhorčenia vyvolala smernica, podľa ktorej musia nezamestnaní spotrebovať aj peniaze na vkladných knižkách svojich detí, ak presahujú 750 eur.
Zvlášť drasticky sa tieto úsporné opatrenia prejavia vo východnom Nemecku, kde je nezamestnaných v priemere až 20 percent obyvateľov. V celom Nemecku pocítia reformu asi 3 milióny nezamestnaných, 500-tisíc z nich nebude mať nijaký nárok na podporu. Polícia preto už teraz varuje pred násilnými "výbuchmi zlosti". Predstavitelia iniciatív pre nezamestnaných však hovoria, že namiesto zlosti sa skôr stretávajú s prejavmi smútku a rezignácie.
