FOTO SME - PAVOL MAJER

O tom, aká zložitá je inkubačná doba zrodu poriadnej elektrickej gitary, by mohol KAMIL GREBEŇ dlho rozprávať. Gitara mu učarovala ešte na strednej škole, keď so spolužiakmi z triedy mastili prvé hity. Potom vyštudoval strojnícku fakultu, odbor stavba lodí. Aby mu hudba neodplávala, zakotvil na rok vo voľakedajšom bratislavskom ľudovom konzervatóriu, kde ho do tajov elektrických gitarových zvukov zasvätil hudobník Fedor Frešo. Zahral si u Beáty Dubasovej, neskôr spoluzakladal s Jankom Kuricom skupinu Vidiek, chvíľu hral aj vo Vojenskom umeleckom súbore a napokon ho porevolučné vetry zaviali do rádia Ragtime a B1. Po celý ten čas si gitary svojpomocne vyrábal. Jedného dňa sa rozhodol, že remeslo definitívne zvesí z klinca.

Slovenskí muzikanti dobre vedia, že dnes žije v dome plnom gitár. Na koncertnom javisku si ich pochvaľujú Oskar Rózsa, Fefe z kapely Hex aj chlapci zo skupiny Chiki Liki Tu-a alebo z Iné Kafe.

"K prvej gitare som sa dopracoval veľmi jednoducho - nemohol som si ju kúpiť," hovorí Kamil Grebeň. "Fedor Frešo mi povedal - keď na ňu nemáš, sprav si ju. A tak som si ju, s jeho pomocou, spravil."

Gitary boli dlho iba Kamilovým koníčkom. Zo začiatku sa mu darili aj nepodarky, navyše, podaktoré kusy chtiac-nechtiac odzrkadľovali vtedajší technický vývoj našej spoločnosti. Niektoré staršie výrobky Kamil veru aj spálil. Dnes je však prekvapený, ako tie, čo prežili, dobre fungujú.

Tie nové sa uňho dlho neohrejú, najdlhšie mu doma gitara vydržala tri roky. "Keď si nejakú vyrobím a som presvedčený, že je to tá, na ktorej chcem hrať, väčšinou príde niekto, komu sa zapáči, a ja mu ju predám," hovorí. "Iba pár kusov som si nechal ako spomienku, nemám ich veľmi kde skladovať."

Gitary za misku ryže

Celý zázrak sa deje priamo v rodinnom dome Grebeňovcov. V predsieni sa kopia desiatky drevených fošní, v izbe polotovary, v pivnici stroje, odpad a lakované kusy pripravené na sušenie. Venovať sa gitare do detailu znamená nielen vyrobiť ju, ale obstarať úplne všetko - od drevených fošní až po pekný zvuk.

"Sme tu dvaja, ja a kolega Bruno Urban. Každý si robíme svoje veci, v niektorých technických postupoch spolupracujeme," vraví Grebeň.

Na Slovensku vraj pozná dokopy asi päť dobrých výrobcov gitár. Ich 'spoločným nepriateľom' sú ázijskí výrobcovia, ktorí vraj urobia za misku ryže čokoľvek.

"Ich cenám sa konkurovať nedá," opisuje situáciu na trhu. "Vyzerá to asi tak, že typ gitary, ktorá u mňa stojí v priemere tridsaťtisíc, sú Číňania schopní vyrobiť v továrni a dodať v maloobchodnej cene za niekoľkonásobne nižšiu cenu."

Drevo - základ štýlu

Aj keď si mnohí myslia, že pri elektrickej gitare je podstatný snímač či aparát, Kamil hovorí, že najväčší vplyv na jej zvuk má drevo, ktoré dodáva gitare základný charakter. Ten potom určuje, na aký hudobný štýl je vhodná, aké bude mať výšky a basy.

"Samozrejme, hneď potom prichádza na rad aparát a snímače, ktoré sa s drevom rôzne kombinujú. No a napokon schopnosť muzikanta tvoriť tón," vysvetľuje Grebeň.

Základný materiál, ktorý dodáva punc, je teda javorové, jelšové, jaseňové alebo mahagónové drevo. Kedysi Kamil zháňal vhodné drevo od horárov, stolárov alebo ľudí, čo mali zabudnuté kusy doma alebo na záhrade. "Dnes kupujem fošne v obchode, už to nie je problém," hovorí. "Doma ich však musím prirodzenou cestou sušiť aj niekoľko rokov."

Potom vyrába z dreva polotovary, ktoré ešte na päťdesiat percent dosušuje v špeciálnej sušiacej skrini, vlastne v obyčajnom sekretári so sušiacim zariadením v spodnej časti.

Ako znie mahagón

Kamil dosušuje gitary kvôli panelákovým zákazníkom. Suché prekúrené panelákové byty totiž spôsobujú drevu, ktoré stále pracuje, problémy. "V poslednom období dosušujeme pre istotu všetky gitary, lebo ich osud vopred nepoznáme," hovorí. "Práve nedávno sa ma jeden zákazník pýtal, čo má s gitarou robiť, lebo sa ide sťahovať do paneláka. Upokojil som ho, že gitara to prežije. Len aby prežili susedia."

Ako znejú drevá? Hovoriť o tom je pre Kamila Grebeňa trochu problém. Vie si zvuk predstaviť, ale ak ho opíše slovami, zákazník si pod ním môže predstaviť, čo chce. Počuť nie je hovoriť. Každé drevo má síce svoj charakteristický zvuk, ťažko však určiť jeho zvukové vlastnosti, keď napríklad iba mahagónu existuje šesťdesiat druhov. "Urobili sme aj pokus - vyrobili sme šesť gitár z rôznych druhov mahagónu a každá hrala naozaj ináč."

Zásady, móda a značky

Výrobcovia a muzikanti radi polemizujú o tom, do akej miery ovplyvňuje dizajn gitary kvalitu hrania. Na zvuk gitary vraj vplýva skôr veľkosť než tvar gitary. "Zvuk nepodlieha móde, v zásade ostáva stále rovnaký," vysvetľuje Grebeň. "Akurát, že raz je v móde fenderka, inokedy gibsonka, potom zase ibanezka. Vlny popularity značiek sa vracajú každé dva-tri roky."

Kamil tvrdí, že každý zákazník je iný, ale trochu sa v nich predsa len vyzná. Sú typy, ktoré presne vedia, čo chcú. Páči sa im, povedzme, Fender Stratocaster, tak si želajú presnú kópiu. "Nevadí im, že gitara nebude mať svoju značku, skôr sa sťažujú, že originál nehrá tak, ako by chceli. Ak však na kópii spravím čo len drobnú odchýlku, už ju nechcú," hovorí. "Druhý je typ muzikantov, ktorí si v žiadnom prípade nekúpia gitaru mojej značky, chcú svetovú. A potom sú tu zákazníci, ktorí približne vedia, aký by chceli mať zvuk, a to, ako ho dosiahnuť, nechajú na mňa. Občas majú aj vlastnú predstavu o tvare. Buď ho nechajú na mňa, alebo sa poradíme."

Na pódiu s veľrybou

Keď prichádza zákazník, nastáva obdobie ťažkých debát. U Kamila Grebeňa si totiž nevyberá hotový typ nástroja, ale rozpráva sa o tom, aký nástroj si predstavuje. Je to aj trochu lotéria, ako sa výrobca trafí do zákazníkovho vkusu.

"Občas, keď mám menej roboty a veľkú chuť, vyrobím gitaru podľa vlastných predstáv, povedzme podľa toho, aká sa mi prisnila. Je to len pár kusov, ktoré ponúkam ako hotové. Pri nich si nechávam úplne voľnú ruku na dizajn a netradičné materiálové riešenie."

Svojim originálom dáva Kamil Grebeň rôzne mená, väčšinou podľa toho, čo mu pripomínajú. "Napríklad jedna sa volá Bird House, lebo mi pripomínala vtáčiu búdku, ďalšia While, teda Veľryba. Práve som dorobil druhý kus. Ten prvý má gitarista Ľubo Petruška z Chiki Liki Tu-a, hrá vraj veľmi dobre."

Mnohí vravia, že dobrý muzikant zahrá aj na starom šunte a že zlému nepomôže ani tá najlepšia gitara. Ako sa teda naladiť na správnu strunu? "Neviem," hovorí Grebeň. "Ale vychádzam z toho, že ak sa raz muzikant osvedčí, zaslúži si dobrý nástroj."

Elektrická výbava gitary

Podstatnou súčasťou elektrickej gitarovej výbavy sú snímače. Existuje veľa možností vo výbere snímačov, ako aj magnetov, ktoré obsahujú, a rôznych jednocievkových alebo dvojcievkových konštrukcií. Pri basgitarách sa navyše už dnes štandardne využíva aj aktívna elektronika, teda malé zosilňovače, ktoré fungujú na deväťvoltovú baterku. Cenu gitary môžu zvýšiť až o desaťtisíc korún v závislosti od výrobcu a kvality. Každý snímač má veľký vplyv na zvuk gitary. Určité gitarové štandardy zaviedli americké firmy Gibson a Fender, ktoré začali s výrobou elektrických gitár pred päťdesiatimi rokmi. Vyvinuli dva základné typy zvuku, tvorené cez úplne rozdielne materiály a snímače. Štandardný gibsonovský zvuk tvorí dvojcievková konštrukcia v kombinácii s mahagónom, fenderovský jednocievková v kombinácii s jelšou. Dajú sa rôzne kombinovať. Ceny lepších kusov gibsoniek sa pohybujú približne od 80 000 korún, ceny fenderiek od 55000 vyššie.