Čitateľom SME a mojim priateľom na Slovensku. S úctou Edu.
Eduardo Américo Jonas „Edu“, nar. 6. augusta 1948 v Jeu, odchovanec FC Santos (13 sezón, 260 gólov), neskôr hral v Gremio Porto Allegre, Corinthians Sao Paulo, New York Cosmos (s Pelém) a končil v Tigres Monterrey. Za Brazíliu trikrát na MS (1966, 1970 – 1., 1974 – 4.). Za Brazíliu 59 zápasov, 30 gólov. Pre nezhody s trénerom Mariom Zagalom predčasne skončil v reprezentácii. Ženatý, bezdetný, nedávno si adoptoval 10-ročné dievčatko z detského domova. Člen tímu Brasil Masters, má futbalovú školu v Santose (200 členov) a v Sao Paule (300).
Eduardo Américo Jonas, ktorého futbalový svet pozná pod skratkou EDU, je členom tímu majstrov sveta z roku 1970 v Mexiku a drží doteraz rekord v tom, že v roku 1966 mal ako 16-ročný premiéru na MS v Anglicku. Dnes je členom tímu Brasil Masters, ktorý niekoľkokrát do roka hráva propagačné zápasy v rôznych kútoch sveta. V roku 1994 hral v Košiciach, o tri roky neskôr v Prahe. Teraz zavítal do Českej republiky znovu, okrem iného aj preto, lebo sa stal členom legendárnej Jedenástky Bolka Polívku, futbalového mužstva hviezd. V Klube Bolka Polívku Na Šelepke v Brne sme sa s ním pozhovárali.
V čom bol spor s trénerom Zagalom a predčasný koniec kariéry?
„Zagalo hrával ľavé krídlo ako ja a presadzoval, že krídlo má brániť. Ja som bol zástancom ofenzívy a nechcel som brániť. V tom sme sa nezhodli. Urazil sa, keď som mu to povedal. Doma ma pod tlakom verejnosti staval, ale vonku ma nechával sedieť na lavičke. Tak som to predčasne zabalil.“
Kto vás vlastne objavil?
„Pelé. FC Santos hral propagačný zápas u nás v Jeu a moja hra sa mu zapáčila. Mal som pätnásť a o pár dní som bol na príhovor Pelého v Santose. Mnohí ma odrádzali, vraj budem sedieť na lavičke. Ale Pelé sa v druhom ligovom zápase zranil a ja som naskočil miesto neho, dal som aj prvý ligový gól. A v roku 1966 som už hral na svetovom šampionáte.“
Pre Brazíliu nedopadol dobre, kanárikov tam „rozkopali“.
„Tvrdosť bola jedna vec, ale bol to aj herný krach. Mali sme veľa kvalitných hráčov, ale tréneri nevedeli zostaviť ideálny tím. Boli to len osamotené hviezdy.“
Hrali ste v slávnej ére Pelého. Nežiarlili ste na jeho úspechy?
„Pelé vyčnieval nad nás nielen hráčsky, ale aj ľudsky. Už vtedy bol osobnosťou, naším nepísaným kráľom. Má špecifické schopnosti komunikovať s médiami i so štátnikmi. Slávu nám ukradol, ale zasa bol naším nepísaným ochrancom. Ak sme si urobili výlet po večierke, prikryl nás pred trénerom.“
Mali ste nejaký rituál pred zápasom?
„Kľakol som si v rohu šatne a pomodlil som sa. V druhom kúte kľačieval Pelé.“
Brazília má veľa talentov, prečo utekajú do cudziny?
„Za všetkým sú peniaze. U nás sú strašné kontrasty medzi chudobnými a bohatými. Každý chlapec od narodenia sníva, že sa stane futbalistom, ktorého si všimnú, a potom chce ísť do Európy hrať za lepšie peniaze.“
Máte veľa kvalitných futbalistov, ale nie trénerov.
„U nás je veľa dobrých trénerov, ale o tom, kto dostane šancu, sa rozhoduje v akomsi kruhu vyvolených. Tam sa určí, kto môže byť kormidelníkom. Jedným z najvyvolenejších je stále Zagalo.“
Aký je váš názor na obrovské sumy za prestupy?
„Je to nenormálne. Za takéhoto stavu ťažko možno niekoho motivovať. Obyčajný smrteľník to už nemôže chápať. Veľké peniaze futbalu ubližujú. Aj v Brazílii sa stáva, že mladík zahrá dobre v troch-štyroch zápasoch a už pýta zmluvu za milión dolárov. A dostane ich.“
Koľko ste dostali za titul majstra sveta v roku 1970?
„Po 20-tisíc dolárov na hráča. Škoda, že nie som majstrom sveta teraz. Brazílska reprezentácia hráva medzištátne zápasy za 500-tisíc až milión dolárov len štartovného na mužstvo.“
Čo sa vám nesplnilo v kariére?
„Ako šestnásťročný som ťažko niesol debakel v Anglicku, o štyri roky som bol majstrom sveta. Nikdy som nebol zranený. Teší ma, že vlani ma France Footbal vyhlásil za najlepšie ľavé krídlo všetkých čias.“
Aká je vaša ideálna jedenástka a hráči na jednotlivých postoch?
„Pre mňa je to mužstvo Brazílie 1970, ktoré malo jedinú chybu, že vo finále nehral Edu. Najlepším brankárom bol Gilmar, obrancom Carlos Alberto, stredopoliarmi Gerson, Zico, Clodoaldo, Didi, útočníkmi Pelé, Garincha a – Edu.“
Najlepšie mužstvo a hráči teraz?
„Real Madrid, Zidane, Rivaldo a Figo.“
Kto je lepší – Pelé alebo Maradona?
„Pri všetkej úcte k Maradonovi, s Pelém sa nedá porovnať.“
Čo vás viedlo k založeniu futbalovej školy?
„V Brazílii je to tradícia. V Riu má školu Zico, v Sao Paule aj Rivelino. Záujem je veľký, mesačný poplatok je 25 realov, čo je asi 12 dolárov.“
Máte aj osobnosti zo svojej školy?
„Ronalda objavil ,môj‘ tréner Jairzinho a predal ho do Cruzeira.“
Vaše spomienky na český a slovenský futbal?
„U nás v Brazílii sa stále hovorí o československom futbale, takto ste zafixovaní. Mojou špecifickou spomienkou je skvelý gól Petráša v roku 1970, po ktorom sa prežehnal, čo vraj bolo vtedy odvážne. Osobnosťou je Masopust a raz zahral na Maracane skvele Szikora, ktorý získal prezývku biely Pelé. A ak sa povie československý futbal, každý k týmto menám pridá Dukla Praha. Spartu napríklad pozná málokto.“
JÁN MIKULA
