O zvýšenie sumy nepožiadal vládu Doprastav, ale investor stavby - bratislavská mestská akciová spoločnosť Metro. Jej šéf Ladislav Csáder argumentuje, že ďalšie stámilióny si vyžiadalo zvýšenie DPH z 10 na 19 percent a inflácia. "Pôvodných 3,6 miliardy vychádzalo zo štátnej expertízy. Uvažovalo sa síce o inflácii, ale vtedy sa predpokladalo, že most dokončia v lete 2003," hovorí.
Už po víťazstve Doprastavu vo verejnej súťaži na výstavbu mosta Košická sa objavili informácie, že ponúkol "dumpingovú" cenu a počas stavby ju bude zvyšovať. Spomínali to aj predstavitelia firmy Alpine Mayreder Bau, ktorá sa o stavbu uchádzala spolu so slovenskou firmou Zipp, ale neuspela. Doprastav protestoval. Dnes investor žiada 20-percentné zvýšenie rozpočtu.
V roku 2001 sa rozhodlo, že most nebude financovaný iba zo štátneho rozpočtu, ale polovicu sumy poskytne Európska investičná banka. Tá projekt posudzovala a začiatok výstavby sa oddialil. "Takže v 3,6 miliardy nie je zohľadnená inflácia od leta 2003 do jari 2005, keď bude most hotový," hovorí Csáder. "A zvýšenie peňazí neskončí automaticky vo vrecku dodávateľa. Doprastav s tým nič nemá, dostane len to, na čo má podľa zmluvy nárok."
Doprastav podľa neho dostane 2,25 miliardy, za ktoré sa zaviazal most postaviť, plus DPH a uznateľnú "indexáciu". Ostatné peniaze sú vraj na dozor, inžiniersku činnosť, majetkovoprávne vyrovnanie, prieskumy, prípravné práce, odborné posudky. Žiadaná suma sa vraj možno neminie celá. "Ministerstvo dopravy žiadalo audit. Ten urobila renomovaná firma, ktorá spresnila sumu o spomínaných 679 miliónov," povedal Csáder.
"Je to už za nami, naša firma už nebude v tejto kauze zaujímať žiadne stanoviská. Prehrali sme, život ide ďalej," hovorí Jozef Schmuck z konkurenčnej firmy Zipp dnes k zvyšovaniu ceny za stavbu mosta.
Podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie Rudolf Kulman povedal, že podľa zákona o cenách sa môže cena stavby zvýšiť o infláciu a DPH, čiže tzv. indexáciu, ktorá by sa zmenila v priebehu stavby. Zvyšovať by sa malo na základe odborného posudku. Jeho slová potvrdil predseda Najvyššieho kontrolného úradu Jozef Stahl, ktorý upozornil, že "všetko musí byť preukázané - aj ak sa zvýšila cena materiálu".
Zvýšiť sa cena môže, aj keď vzniknú nové skutočnosti, ktoré projekt nemohol predpokladať, hovorí Stahl, ale "znova to treba dokladovať, nesmie ísť o subjektívne zvýšenie". Pri kontrolách podľa neho úrad dosť často zistí aj neobjektívne zvýšenie ceny. "Potom sa prípad posudzuje, či to má charakter trestného činu a či ho posunieme orgánom činným v trestnom konaní."
Tŕnistá cesta tendra na most
Košická Rok 2001
Vláda odsúhlasila, že štát prevezme záruku za bankové úvery na výstavbu piateho bratislavského mosta. Išlo o úvery vo výške 45 miliónov eur (1,8 miliardy korún) od Európskej investičnej banky Luxemburg a krátkodobý bankový úver 0,6 miliardy korún od VÚB. Vláda zároveň vyčlenila 1,8 miliardy korún zo štátneho rozpočtu v rokoch 2002 a 2003 na dofinancovanie výstavby do 3,6 miliardy korún.
Začalo sa s prípravou tendra.
Rok 2002
Začiatkom apríla výberová komisia za víťaza tendra na zhotovenie mosta Košická vybrala konzorcium bratislavského Doprastavu a VA TECH VOEST MCE. O tri týždne tá istá komisia rozhodnutie zmenila a za víťaza hlasovaním v pomere 9:2 vyhlásila spoločnosť Alpine Mayreder Bau JV s účasťou bratislavskej firmy ZIPP. Doprastav ponúkal, že most postaví za 2,253 miliardy, Alpine Mayreder Bau JV šiel do súťaže s cenou 2,795 miliardy korún.
Európska investičná banka s výberom komisie nesúhlasila, a tak komisia po štvrtom liste od predstaviteľov banky zmenila víťaza a zákazku dostalo konzorcium okolo firmy Doprastav Bratislava.
Firma ZIPP Bratislava podala podnet na Protimonopolný úrad, aby prešetril postup Doprastavu. Firmu podozrievala napríklad zo zneužívania dominantného postavenia na trhu štátnych zákaziek. Právny zástupca ZIPP tvrdil, že trh je dlhodobo nepriepustný pre ktorúkoľvek inú stavebnú firmu. Nevylúčil, že k lukratívnym obchodom sa Doprastav často dostal preto, že ponúkol dumpingové ceny, ktoré počas výstavby zvyšoval.
Boj o most sa presunul aj na Generálnu prokuratúru, kde pre tender skončili tri trestné oznámenia na neznámeho páchateľa. Dve z nich podali spoločnosti Metro a ZIPP, ktoré upozornili na možnú trestnú činnosť spojenú s nálezom kópie projektu mostovky. Spomínaný projekt je majetkom spoločnosti Metro a jeho kópiu predstavitelia spoločnosti našli v súťažných podkladoch účastníka súťaže Doprastavu. Tretie trestné podanie podal Doprastav. Neznámeho páchateľa obvinil, že poškodil meno spoločnosti, keď šíril správy, že Doprastav v tendri ponúkol nereálnu, dumpingovú cenu.
Európska investičná banka po niekoľkomesačnom posudzovaní rozhodnutia výberovej komisie výsledok tendra na most schválila a potvrdila ako víťaza konzorcium okolo Doprastavu.
Konzorcium okolo ZIPP napadlo tender na stavbu mosta na súde. Žiadalo o vydanie predbežného opatrenia, ktoré malo zakázať spoločnosti Metro, aby uzavrela zmluvu so skupinou okolo Doprastavu. Súd žalobu odmietol.
Mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti Metro odvolalo predsedu predstavenstva Vladimíra Kovalčíka. Návrh predložilo hlavné mesto Bratislava, ktoré je 64-percentným vlastníkom spoločnosti. Dôvodom bolo, že Kovalčík nepodpísal zmluvu s Doprastavom - odvolával sa na rozpor víťazného projektu so stavebným povolením. Novým predsedom predstavenstva sa stal Ladislav Csáder. Neskôr Kovalčíka odvolali aj z funkcie generálneho riaditeľa.
Rok 2003
Generálny riaditeľ spoločnosti Metro Ladislav Csáder skonštatoval, že výstavba mosta Košická beží podľa nekompletnej projektovej dokumentácie. Podľa neho sa na ľavom brehu Dunaja skomplikovalo viac faktorov - napríklad skutočné polohy sietí nie sú v súlade s technickými údajmi ich správcov.
Verejnú súťaž na piaty most cez Dunaj vyhrl Doprastav, ktorý dal najlepšiu ponuku. Tá sa však o 680 miliónov zvýšila. FOTO SME - MIROSLAVA - CIBULKOVÁ
Autor: rf, dro
