by povedala, že studená vojna je len vecou filmov a literatúry, naopak, dve tretiny sú presvedčené, že bitky z Pána prsteňov sa v minulosti naozaj odohrali.
Na Britských ostrovoch majú veľký zmätok aj s kráľom Artušom. Ťažko sa im verí, že by bol len obyčajnou legendou. Ale podobne bol na tom americký spisovateľ John Steinbeck. Mal deväť rokov, keď sa o Artušovi a družine rytierov okolo okrúhleho stola dozvedel a odvtedy ho táto téma fascinovala. Rád sa vracal na miesta, kde sa príbeh odvíja a bol presvedčený, že počuje dupot koní. Sám si tak trochu pripadal ako rytier Lancelot, s nostalgiou myslel na romantické časy rytierskej odvahy a čestnosti.
Kráľ Artuš a jeho hľadanie svätého grálu bol témou mnohých stredovekých románov. V hudbe sa ním veľmi rád inšpiroval nemecký skladateľ Richard Wagner. Filmové prerozprávanie sa v roku 1981 vydarilo Johnovi Boormanovi s filmom Excalibur, v roku 1995 sa do Artušovej kože dostal Sean Connery v romantickom filme Prvý rytier. Netradične skončil starodávny príbeh v rukách skupiny Monty Python. Jej členovia vo filme Kráľ Artuš a svätý grál (1975) nemilosrdne sparodovali všetky ideálne predstavy.
Pri premietaní najnovšieho artušovského filmu - amerického Kráľa Artuša - riešia Briti ďalšiu dilemu. Tentoraz sa nedohadujú, či Artuš niekedy žil, alebo nežil. Agentúra Reutrers píše, že sa hádajú, kde stál jeho hrad Camelot. Dlho prevládal názor, že v juhoanglickom Cornwalle. Nedávno však spisovateľ Alistair Moffat napísal, že tým legendárnym miestom je škótsky Roxburgh.
