BRATISLAVA - Vstupom do Európskej únie sa Slovensko zaviazalo k zavedeniu jednotnej európskej meny. Znamená to, že koruna má pred sebou posledné roky fungovania. V najbližších mesiacoch by ministerstvo financií spolu s Národnou bankou Slovenska malo načrtnúť podrobnejší harmonogram zavádzania eura. Na politickom rozhodnutí bude tiež do významnej miery záležať, aká bude koruna v čase svojho zániku silná, a teda s akou relatívnou životnou úrovňou vstúpia obyvatelia Slovenska do klubu štátov používajúcich euro.
,,Jednoznačne platí, že čím je silnejšia koruna, tým lepšie pre občanov," hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Posilňovanie koruny voči euru totiž pomáha bezbolestne vyrovnávať cenové hladiny medzi Slovenskom a eurozónou. ,,Tiež platí, že čím silnejšia bude koruna v okamihu jej zániku, tým viac eur budú mať Slováci, keď im banky prekonvertujú ich vklady," dodáva ekonóm. Na druhej strane silnejšia koruna znamená po prepočte relatívne vyššie splátky pôžičiek. Keď však niekto čerpá korunový úver, zrejme sú jeho korunové príjmy vyššie ako splátky, takže napokon bude na tom aj tak relatívne lepšie.
Práve pre tieto výhody posilňovania koruny sa zniesla zo strany ekonómov vlna kritiky na Národnú banku Slovenska, ktorá v posledných mesiacoch intenzívne bojovala proti tomuto trendu. Samotná centrálna banka sa bráni, že spevňovanie meny jej neprekáža, nemalo by sa to však diať príliš rýchlo a bez opory v reálnom vývoji slovenskej ekonomiky.
Národná banka je opatrná
,,Výmenný kurz slovenskej koruny sa v prvom štvrťroku nominálne posilnil voči euru o tri percentá. V reálnom vyjadrení (po zohľadnení cenových vplyvov na Slovensku a v eurozóne, pozn. red.) bolo zhodnotenie slovenskej meny ešte výraznejšie. Ak by tento trend pokračoval aj naďalej, mohlo by to spôsobiť citeľné národohospodárske straty," tvrdí hovorca centrálnej banky Igor Barát.
Analytici to však odmietajú a poukazujú na silný rast ekonomiky a zdravý vývoj zahraničného obchodu. V poslednom období sa pritom medzi nimi vyskytujú aj názory, že keď sa vzdáme jedného z nástrojov dobiehania cenovej úrovne Európy, ostane už len zbližovanie formou reálneho zdražovania, čo by mohlo ohroziť splnenie jednej z podmienok na zavedenie eura - inflačného kritéria. Ekonomickým vývojom odôvodnené posilňovanie koruny však podľa Baráta prispeje k plneniu tohto maas- trichtského kritéria.
Slovensko zavedie euro pravdepodobne v roku 2009. Ekonóm Tatra banky Róbert Prega sa preto prihovára za to, aby sa zostávajúci čas maximálne využil na posilňovanie koruny. ,,Súhlasím s NBS, že prudké výkyvy koruny môžu byť škodlivé. V tom prípade by však stálo za zváženie, či by sa zavedenie eura nemalo posunúť, aby koruna mala viac času na pozvoľné posilňovanie," povedal. Najlepšie by podľa neho možno bolo, keby sa s eurom počkalo až dovtedy, kým sa posilňovanie koruny prirodzene nezastaví. "Je to však len hypotetická úvaha, treba akceptovať politické rozhodnutie," dodal.
Pred zavedením eura musí koruna stráviť dva roky v tzv. Mechanizme výmenných kurzov II (ERM II), keď môže jej kurz kolísať maximálne 15 percent od určeného kurzu - tzv. centrálnej parity.
Existuje priestor na posilnenie
Podľa prieskumu medzi stredoeurópskymi analytikmi, ktorý urobil denník SME v januári, sa dá očakávať, že centrálna parita slovenskej meny bude okolo 36 korún za euro. Keby aj NBS chcela zafixovať kurz na slabšej úrovni, existoval by dostatočný priestor na posilňovanie počas obdobia ERM II. Napríklad pri centrálnej parite 38 korún za euro, by sa kurz mohol celé dva roky pohybovať v širokom pásme 32,30 až 43,70 koruny za euro.
Banky a poisťovne majú zatiaľ dosť času, aby sa pripravili na premenu korunových vkladov a pôžičiek na eurá. Výrazné problémy sa však neočakávajú, pretože za väčšinou bankových domov stoja silné zahraničné firmy, ktoré už majú svoje skúsenosti. "Naša materská banka sídli v Rakúsku. Celým procesom už raz prešla, takže máme potrebné know-how na to, aby sme prechod na euro zvládli," povedala hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Eva Güttlerová.
