Tieto pozoruhodné tvrdenia prináša nová literátova biografia z pera Paula Murrayho, ktorá v týchto dňoch prichádza na britský knižný trh.
V pozostalosti Brama Stokera sa našiel rukopis s názvom Drakulov hosť, ktorého rozprávač cestuje z Mníchova na vidiek neberúc ohľad na varovania svojho kočiša, čo sa mu vypomstí. Podľa Stokerovho syna mala byť práve táto epizóda pôvodne úvodnou kapitolou románu Drakula, z ktorého však nakoniec vypadla. Krátko pred vytlačením prvého vydania diela škrtli z románu aj záverečnú scénu, v ktorej sa zrúti Drakulov zámok.
Paul Murray nevylučuje, že sa tak stalo pre fakt, že záver až priveľmi pripomínal Súmrak bohov Richarda Wagnera, medzi obdivovateľov ktorého patril aj Bram Stoker. Ešte väčší vplyv na jeho dielo mal však Goetheho Faust.
Írsky spisovateľ, ktorý disponoval mimoriadnymi organizačnými schopnosťami a zarábal si na živobytie ako manažér slávneho anglického herca sira Henryho Irvinga, čerpal podľa Murrayovho presvedčenia inšpiráciu predovšetkým z Fausta. Diabolský Mefistofeles patril medzi najslávnejšie kreácie herca, v ktorého službách pôsobil Bram Stoker.
Aj Drakulov protihráč špecialista na vampírov profesor Van Helsing mal byť pôvodne Nemec a jeho postavu autor vytvoril podľa skutočne žijúcej postavy.
Samotného Drakulu Bram Stoker presunul do Transylvánie údajne preto, že tento región dnešného Rumunska sa v jeho období často považoval už za súčasť Orientu. Autor zintenzívnil tak kontrast medzi Západom a Východom, veď postava Jonathana Harkera má už na prvej stránke diela pocit, že opúšťa západnú civilizáciu.
S Drakulom, charizmatickou vampíriou postavou, predstavujúcou temné nebezpečenstvo z Východu, ktoré sa prepracuje až na londýnsky Picadilly Circus, centrum vtedy najsilnejšieho impéria planéty, si Západ poradí až po sústredení sa na vlastné kresťanské hodnoty a technologickú prevahu.
Román Drakula sa hneď po vydaní v roku 1897 stal knižným úspechom. Istý recenzent sa vtedy ukázal ako dobrý prognostik, keď napísal: Túto knihu budú vydávať ešte aj v roku 2000. (tasr)
