, priviedol v roku 1223 do jaskyne v lese Greccio v talianskej Umbrii živého osla, vola i ovečky a spolu s priateľmi zinscenoval živý betlehem. Scéna zrodenia naňho tak zapôsobila, že tu po prvýkrát slúžil polnočnú vianočnú omšu.

Stavanie betlehemov sa rozšírilo v 16. storočí predovšetkým vďaka Jezuitom, ktorí ho používali ako jeden z prostriedkov rekatolizácie. V Prahe bol prvý betlehem postavený pravdepodobne v roku 1560 v dominikánskom kostole svätého Klimenta. Jeho podoba sa síce nezachovala, ale bol vraj obdobou betlehemskej jaskyne s jasličkami. Podľa tohoto vzoru sa jasličky začali šíriť do ďalších kostolov a kláštorov.

Na konci 18. storočí sa postupne zvyk stavania betlehemov udomácnil aj medzi pospolitým ľudom. K základným figúrkam - Ježiškovi v jasliach, Márii, Jozefovi, pastierom a oslíkovi si ľudia začali pridávať ďalšie postavy zo svojho najbližšieho okolia. Na ich zhotovenie používali materiály, ktoré mali práve poruke. Najviac drevo, ale poznáme aj betlehemy zo šúpolia či perníku. V literatúre nájdeme aj zmienku o kurióznom betleheme, ktorého figúrky boli vyrezané z uhlia. Kvôli lepšej skladnosti boli v domácnostiach obľúbené maľované papierové betlehemy. Tieto plne funkčné mechanické skvosty svedčia o ľudskom ume, šikovnosti a nekonečnej trpezlivosti.

Stavanie betlehemov patrilo až do 19. storočia k najrozšírenejším vianočným zvykom. Postupne ho však začal zatieňovať vianočný stromček ako nový symbol Vianoc. No aj napriek tomu sa môžeme každoročne počas sviatkov presvedčiť, že tradícia betlehemov je u nás stále živá.

Na niektorých dedinách sa dodnes zachoval zvyk živých betlehemských hier. Deti začínajú obchôdzku na Štedrý deň popoludní. S doma zhotoveným betlehemom koledujú po okolitých domoch a niekedy zájdu aj do susednej dediny. ,,Sem, sem kresťané k jasličkám pane. Sem pospiechajte, kráľa vítajte. Kráľa nového, narodeného…“ - recitujú deti biblický príbeh.