Pomaly, no pre niekoho až príliš rýchlo sa k nám opäť priblížili dni predsviatočné, predvianočné a nastal čas príprav na oslavy najkrajšieho sviatku roka - Vianoc. Je to čas zimného slnovratu, narodenia božieho dieťaťa, čas želaní dobra a všeobecného dostatku, obdobie so zvláštnou atmosférou, mnohými nazývané obdobím lásky, pokoja a hojnosti.
Skoro mesiac pred vianočnými sviatkami sa začína pôstny čas, nazývaný tiež advent. Vymedzujú ho štyri nedele pred Vianocami a začiatok určuje nedeľa najbližšia k 30. novembru. Každý týždeň symbolicky vyjadruje jedno tisícročie od biblického stvorenia sveta do narodenia Ježiša. Prvou adventnou nedeľou sa začína cirkevný rok.
Aj keď sa dnes príprava na Vianoce i samotné sviatky oslavujú rôznymi, často netradičnými spôsobmi, obzrime sa trochu do minulosti.
OD KATARÍNY STRIDŽIE DNI
Ľudia sa počas adventu pokáním, pôstom a horlivejšou zbožnosťou pripravovali na znovunarodenie Krista. Duševné sebaza-pieranie však nebolo jediné, čím trávili predvianočný čas.
Zima s krátiacimi sa dňami a dlhými večerami podstatne zmenila životný rytmus ľudí. Väčšina prác sa z polí a hospodárskych dvorov preniesla do chyží. Páranie peria, pradenie, tkanie či vyšívanie vykonávali gazdinky spoločne a prácu si spríjemňovali spievaním, rozprávaním, hrami či inými zábavami, pri ktorých často používali čarovanie a magické praktiky. Prevahu noci nad dňom si ľudia premenili na prevahu zla nad dobrom, a preto sa snažili odohnať zo svojho okolia zlé sily. Kresťanský a ľudový život sa prelínal. Zbožnosť bola oslavná, čarovanie ochranné a smiech oslobodzujúci.
Významné medzníky opradené poverami, kedy vraj výraznejšie pôsobili nepriaznivé sily, sa nazývali stridžie dni. Prvým dňom z tohto poverami opradeného obdobia bol deň Kataríny. Pred strigami mal v tento deň ochrániť cesnak. Niektorí ho jedli, iní ním kreslili na dvere kríž. Do domu musel na Katarínu vždy vkročiť prvý muž, žena by priniesla škody v podobe rozbitého riadu. No a vydajachtivé dievky si zas do črepníka sadili konárik čerešne, ktorý každý deň polievali vodou nosenou v ústach z potoka. Ak vetvička do Štedrého dňa zakvitla, mohla sa dievčina tešiť na svadbu. Na Katarínu sa nesmelo priasť ani šiť, aby sa v lete ženám pri práci na poli prsty „nezbierali“. Tento deň sa využíval aj na veselé vyhrávanie a tancovačku - usporadúvali sa Katarínske zábavy.
NA ONDREJA SA VEŠTIL OSUD
Ďalším stridžím dňom bol 30. november - Ondrej. Podľa pranostík sa v tento deň podľa množstva snehu dalo predpovedať počasie na celú zimu i hojnosť úrody v ďalšej sezóne.
Sneh, ktorý napadne na Ondreja, dlho leží, len na Gregora do potoka beží…
Ak na Ondreja hrmí, bude málo orechov…
Na Ondreja bolo zakázané priasť, aby sa „nezamotal“ vlk medzi ovce. Tento deň dievky rady využívali na zistenie svojho ďalšieho osudu, hlavne na veštby o vydaji. Varili halušky, v ktorých boli zabalené lístočky s mužskými menami, ale aj s možnosťami „neznámy“, „smrť“ alebo prázdny papierik. Prvá haluška, ktorá vyplávala na povrch, zvestovala, ako sa bude volať muž čarujúcej dievčiny. Ak bol lístok prázdny, znamenalo to, že si dievka na vydaj ešte musí počkať.
Na zistenie povolania budúceho muža slúžilo zas liatie roztaveného olova, prípadne vosku cez ucho kľúča do hrnčeka so studenou vodou. Podľa uliateho tvaru predpovedali nielen zamestnanie bu-dúceho muža, ale aj jeho fyzické črty - či bude krivý, vysoký, mocný a pod.
Ondreju, Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho budem muža mať.
DEŤOM PATRÍ MIKULÁŠ, LUCIA ZLU
Na Mikuláša - 6. decembra boli typické obchôdzky v maskách sv. Mikuláša, anjela a čerta. Tento zvyk bol určený hlavne deťom, ktoré Mikulášovi priznávali svoje dobré i zlé skutky a on ich podľa zásluh obdarovával buď drobnými sladkosťami, alebo mrkvou, uhlím či zemiakmi.
Deti, ja som Mikuláš, modlite sa Otčenáš.
Mrcha deťom nesiem korbáče, dobrým orechy a koláče.
Čert strašil neposlušných svojím blekotaním a štrnganím reťaze. Postupne sa zvyky na Mikuláša prispôsobovali mestským obyčajom. Deti si večer pred 6. decembrom vyčistili čižmičky, vyložili ich do okna a ráno sa tešili z nádielky (ovocie, sladkosti, drobné hračky).
Kedysi bol deň na Luciu považovaný za najkratší deň roka. Počas najdlhšej noci mali všetky zlé sily a bytosti najväčší vplyv. Ľudia sa pred nimi chránili jedením cesnaku, kreslením krížov posvätenou kriedou na dvere obydlí a stajní. Dievčatá a ženy sa zaodievali za „Lucie“. Boli celé v bielom, na hlave mali šatky čo najviac zakrývajúce múkou zaprášené tváre. Odeté boli do plachty alebo nejakého bieleho odevu. Chodili po jednotlivých domoch a husím krídlom či štetkou namočenou vo vápne symbolicky „vymetali“ z príbytkov zlých duchov a choroby.
K Lucii sa viažu aj veštby, ktorými si dievčatá predpovedali budúceho manžela. Na lístočky si napísali 12 mužských mien a uložili ich pod tanier. Každý deň jeden lístoček spálili, bez toho, aby videli meno na lístočku. Posledný lístoček otvorili na Štedrý deň. Meno na ňom napísané malo byť menom nastávajúceho.
VIANOCE BEZ PRÁCE
Nepriaznivé sily stridžích dní končili tesne pred Vianocami - na Tomáša. Gazdinky si odkladali časť masla namúteného v tento deň, lebo vraj malo veľkú hojivú silu. Aby bolo hospodárstvo uchránené pred stratou na majetku, nesmelo sa na Tomáša nič vyniesť z domu - darovať ani požičať.
Na deň slnovratu - 22. decembra sa začínali nové dni oslavujúce zrodenie slnka, dni príprav vianočných sviatkov.
Samotné Vianoce si snáď zachovali najviac z bohatstva zaujímavých zvykov našich predkov. Na Štedrý deň práca na čas ustala. Keď sa na nebi ukázala prvá hviezda, rodina po celodennom pôste zasadla k bohato prestretému stolu. Pod obrus alebo pod taniere sa ukladali šupiny z ryby, ktoré symbolizovali bohatstvo. Kto „vianočnú“ šupinu potom nosil v peňaženke, po celý rok mu vraj peniaze nechýbali. Za stolom mal byť počet stolujúcich párny. Aby vládol v rodine vždy súlad a pohoda, otec všetkým členom urobil prstom namočeným v mede na čele krížik. Potom rozkrájal jablko na toľko časí, koľko bolo pri stole ľudí. To preto, aby zblúdilec našiel cestu domov k svojim. Z jablka sa dalo vyveštiť i zdravie, a to rozkrojením na polovicu. Ak sa ukázala hviezdička, nebolo sa treba obávať chorôb, ak kríž, veštilo to úmrtie v rodine. Počas večere sa od stola nevstávalo. To platilo aj pre gazdinú, lebo inak by jej „kvočky nechceli sedieť na hniezdach“. Slávnostná večera končila poďakovaním za božie dary a modlitbou.
Hneď po večeri, ktorá bola záležitosťou úzkeho rodinného kruhu, sa rozprúdil čulý spoločenský život. Susedia, blízka rodina i známi sa navštevovali, vinšovali si šťastie, zdravie, spokojnosť, spoločne si spievali koledy.
Aké budú tie tohtoročné vianočné sviatky? Nezáleží na tom, či budete dodržiavať tradičné zvyky našich predkov, alebo sa vybe- riete cestou súčasnosti. Dôležité je uchovať podstatu Vianoc. Aspoň raz do roka sa zastaviť. Uvedomiť si podstatu života, upevniť rodinnú súdržnosť, prežiť pár dní v spokojnosti a radosti.
Vinšujem vám na tieto slávne sviatky
Krista pána narodenie,
aby vám dal pán Boh zdravie, šťastie,
hojné božské požehnanie.
Na statočku rozmnoženie,
na detičkách potešenie.
Hojnosti, prajnosti,
všetkých vecí dosti.
Aby ste boli veselí
ako v nebi anjeli.
