Čisto teoreticky by letná hviezdnatá obloha a špecifický priestor mali byť pre diváka letných divadelných slávností bonusom. Organizátori tohtoročných "zimných" shakespearovských slávností v Bratislave nechtiac pripravili divákom weather-specific zážitok. Ak by počas balkónovej scény malo vo Verone tak fúkať ako na Bratislavskom hrade, predpokladám, že by milenci po obojstrannej dohode odložili ošiaľ lásky na vľúdnejšie počasie.

Romantická láska je v dnešnej dobe tak či tak málo pravdepodobná, v situácii, keď krásne vlasy Júlie dramaticky prevesené cez balkón nežne povievajú vo víchrici, je doslovne nepredstaviteľná. V Zámockom divadle v Českom Krumlove, kde som kedysi videla Zeyerových slávnych milencov, sa počas scény, v ktorej mal byť Radúz prikovaný ku kašírovanej skale kmásaný neľútostným vetrom, nepohol ani lístoček na vŕbe v okolitom parku. Božský technik zjavne nemá cit pre divadlo.

Problémom bratislavskej časti Letných shakespearovských slávností je sám hradný priestor so zlou akustikou. Kým scénograf Jozef Ciller mohol v Prahe účelne využiť historické hradby, v snahe zamaskovať aspoň čo-to z nevľúdneho nádvoria pripomínala scéna v Bratislave záhradku z Baumaxu s črepníkovými ihličnanmi a umelými brečtanmi.

Obávam sa, že režisér Martin Huba si neprial až takú aktualizáciu témy.

Náročný casting na milencov dopadol dobre - mladí by sa uplatnili aj v módnom priemysle, Kateřina Čapková by si navyše mohla privyrábať aj ako model pre prerafaelitov. Už-už by som možno niečo povedala o jej nepresvedčivej naivite, o viac fyzicky ako emocionálne disponovanom Ladislavovi Hamplovi či o priveľmi známych intonáciách našej milej slovenskej pestúnky Emílie Vášáryovej - keby som nezahliadla aj druhú z ponúkaných tohtoročných inscenácií - tentoraz v anglickom jazyku z koprodukcie TNT Theatre a The American Drama Group - Europe, nad ktorým v nedeľu večer svietil - nenahnevalo by vás to? - veľký teplý červený mesiac.

Neumelá roztopašnosť viac fyzicky ako herecky zrelej Júlie podporená loptičkami a bábikami, ktoré si podchvíľou nosila na scénu, dávno prekračovala medze, na ktoré sme v zapadnutom Slovensku zvyknutí. Scéna by sa dala popísať jednoducho ako anticky štylizovaná prezliekacia kabínka zo supermarketu, kostýmy zas ako výprava do študentskej slávnosti. Zvlášť sa dala vychutnať plachta znázorňujúca balkón zarastený zeleňou. Pokračovať nemá zmysel, toto bolo jednoducho divadlo určené pre študentov anglického jazyka. Produkcia z tej istej dielne sa síce v minulých rokoch predstavila aj na Pražskom hrade, ale rada by som verila, že akási vydarenejšia.

Zámer ponúknuť letné divadlo na Slovensku aj pre divákov hovoriacich po anglicky je chvályhodný. Nabudúce by si však mali organizátori lepšie preveriť kvalitu pozvaného súboru. V Británii totiž predvádzajú po školách a kultúrnych centrách desiatky rôznych zájazdových súborov hry, ktoré sú súčasťou školských osnov. Horčica je možno najlepšia vo Francúzsku, ale anglický Shakespeare produkovaný americkou spoločnosťou nemusí nutne byť.