Štefan Belohradský: Kyvadlo času 1966. FOTO - ARCHÍV Š. BELOHRADSKÉHO
Jeho práce mnohí poznajú najmä ako monumentálne sochy dotvárajúce verejné priestranstvá na celom Slovensku. Vari najznámejšou realizáciou je objekt Na počesť archeológie, situovaný pri diaľnici Bratislava - Piešťany.
Dielo Štefana Belohradského je príkladom spojenia myslenia sochára a architekta. Po štúdiu architektúry jeho záujem o socharinu vyústil do ďalšieho šesťročného štúdia sochárstva. Nemalú mieru na tomto smerovaní mladého Belohradského mal aj trnavský umelec Ján Koniarek, u ktorého pôsobil počas svojich gymnaziálnych štúdií.
V 60. rokoch sa v umení obnovuje záujem o geometrickú abstrakciu a konštruktivizmus. Tento spôsob vyjadrenia bol Belohradskému akosi samozrejme blízky. Duch architekta preniesol do sochy. Jeho diela vždy rátajú s priestorom, do ktorého sú vytvorené, dôležité je svetlo, kontrasty, ale aj samotný charakter materiálu. Namiesto vtedy dominujúcemu drevu či bronzu obrátil sa k materiálom, ktoré plne odrážali charakter obdobia, v ktorej vznikli - dural, antikoro, plexisklo. Ručné modelovanie v jeho prípade nahradila konštrukcia, technické výkresy a strojové spracovanie.
Belohradského tvorbu ovplyvnilo obdobie svojou negatívnou ťarchou, z ktorej mu dodnes zostávajú ťažké spomienky. Umenie konštruktivistov nebolo oficiálnou ideológiou podporované. Uprednostňoval sa heroický realizmus, figurácia a dejová výpravnosť. Napriek tomu sa však Belohradskému podarilo získať nemálo verejných objednávok, prác, ktoré dotvárali charakter interiérov architektúry či verejných priestranstiev. Niektoré však, ako Vreteno z roku 1966 pred závodom Chemlon v Humennom, alebo Plastika do priestoru z roku 1971 na bratislavskom sídlisku Petržalka, boli časom na príkaz vyšších štátnych úradníkov v 70. rokoch odstránené, často bez toho, aby o tom autor vedel.
Mnohé Belohradského objekty, ktoré vznikli ako sochy, sa po niekoľkých rokoch stali modelmi pre veľkorozmerné realizácie. Jedným z takých je aj mramor Kyvadlo času z roku 1966, ktorý sa takmer o dvadsať rokov neskôr stal modelom pre komplex Na počesť archeológie. Tento objekt dodnes z diaľky upozorňuje na prítomnosť neolitickej osady pri Bučanoch. "Dostal som zákazku pre monument na oslavu prírody a plodnosti. Predstavou poroty bolo monumentálne súsošie matky s odhaleným poprsím, ktorá dojčí dvojičky," vysvetľuje okolnosti vzniku diela Belohradský.
V tom istom čase pri Bučanoch odkryli nálezy neolitickej osady kruhového pôdorysu, v ktorej sa hľadajú paralely s anglickým Stonehengom. Objekt v tvare kruhu, s pravouhlou kolovou stavbou slúžil na kultové obrady spojené s roľníctvom. "Keďže mi nebola vízia poroty po vôli, okrem iného aj z dôvodu, že niečo podobné všetci poznáme z Paríža, rozhodol som sa, že použijem svoj starší mramor Kyvadlo času, ktorý zväčším." Mramor bol vysoký s tiahlou ryhou, v tomto prípade dôležitým momentom pre pohyb Slnka a jeho lúče. Istým spôsobom odkazuje na neolitické stavby, ktoré takisto používali princíp slnečných lúčov prechádzajúcich kamennou architektúrou v spojení so symbolikou dátumov letných a zimných slnovratov. Výsledný monument je vysoký trinásť a pol metra. Komplex dopĺňa zväčšená socha Venuše v klobúčiku, ktorá sa na tomto mieste našla.
Napriek tomu, že konštruktivistické umenie nebolo vítané, realizácie sa v 70. a 80. rokoch uskutočňovali. "To je pravda, ale boli to len malé zákazky, rovnako aj honoráre. Za Poctu archeológii mi navyše dodnes dlhujú," dodáva Belohradský.
Súčasná výstava v Štátnej galérii v Banskej Bystrici predstavuje okrem sôch a objektov aj Belohradského neoddeliteľnú súčasť tvorby - maľby, kresby a pastely. Navyše, okrem starších prác sú v expozícii zaradené aj najnovšie diela ako socha z duralu a mosadze Brána z roku 2000 alebo pastel Kompozícia z roku 2001.
Štefan Belohradský sa narodil 30. augusta 1930 v Preseľanoch, okres Topoľčany. V Bratislave vyštudoval dve vysoké školy - architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej u profesora V. Karfíka a sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení u profesora F. Štefunku. Deväť rokov pedagogicky pôsobil na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. V roku 1967 stál pri založení Klubu konkretistov na Slovensku. Patrí medzi predstaviteľov neokonštruktivistických tendencií, ktoré sa začali na Slovensku objavovať v prvej polovici 60. rokov minulého storočia.
