Aténska Olympijská dedina je najkrajšia zo všetkých šiestich, ktoré som videl. V tridsiatich ôsmich stupňoch, ktoré práve ukazuje teplomer, človek ocení najmä klimatizáciu. Office výpravy sme zriadili z obývačky na prízemí - v byte, ktorý má najväčšiu terasu, aby sme mali kde poradovať. Oproti budú sídliť lekári, ktorých čakáme koncom týždňa.

Dedina už nie je taká ľudoprázdna ako v piatok, keď som pricestoval. Do pondelka dopoludnia sa v nej ubytovala aspoň časť 93 výprav z očakávaných 202. V jedálni so šesťtisíc stoličkami zatiaľ fungujú dva z ôsmich traktov. Na uliciach aj dnes ešte zavše naďabíte na robotníkov, ktorí doťahujú detaily - domaľúvajú zábradlia či sadia stromčeky. Odvčera tróni v jeho centrálnej časti veľký emblém aténskej olympiády z kvetín. Väčšina obyvateľov sa po dedine presúva miestnymi autobusmi. V obľube sú však využívajú aj golfové vozíky, ktoré ponúkli organizátori. Keď sme sa o ne zaujímali, dozvedeli sme sa, že voľný už nie je ani jediný. Angličania si doviezli vlastné elektrické minibusy, ktoré majú dizajn medzivojnovej éry a vzbudzujú všeobecnú pozornosť.

Pri spomenutí dopravy sa v súvislosti s Aténami vždy všetkým ježili vlasy. Napokon to však možno nebude až taký veľký strašiak. Aspoň pre tých, ktorí majú právo využívať osobitný olympijský pruh. V nedeľu sme si boli pozrieť tréning jachtára Lapoša a 35 km z dediny sme autom zvládli za 25 - 30 minút. Vo vedľajších dvoch pruhoch sa kde-tu tvorila zápcha, ale my sme si frčali v ľavom pruhu bez zastávky. Grécki vodiči olympijský pruh rešpektujú, zrejme zabralo pohrozenie pokutou 160 eur.