Traja Rusnákovci v jednom útoku. Na lavičke zľava Dárius ml., Dárius st. a Ondrej. FOTO - AUTOR
O víťazný gól Bieleho tímu v exhibícii sa postarali Rusnákovci. Otec hral v strede útoku, na krídlach mal synov Dáriusa a Ondreja, v obrane za nimi nastúpili Pukalovičovci. "Keďže všetci traja sme strední útočníci, ráno pred zápasom sme sa museli doma porozprávať, ako sa rozostavíme. Právo centra som si zobral ja," vravela hlava rodiny. Už je to 19 rokov od chvíle, keď Dárius Rusnák zdvihol ako kapitán tímu Česko-Slovenska nad hlavu víťaznú trofej na majstrovstvách sveta v Prahe.
"Len matne si spomínam na zápasy, keď som ako malý chlapec pred vyše desiatimi rokmi videl hrať otca vo fínskej lige," povedal 18-ročný Dárius, ktorý je na ľade jeho vernou kópiou. Konštruktívny pravák, technický typ. "Hokej ma baví, ale netrúfam si povedať, či raz výsledkamim prekonám otca," poznamenal skromne.
Mladší Ondrej prechádza v lete od žiakov do dorastu, na rozdiel od otca je ľavákom. "Otec chodí na naše zápasy a potom nám doma radí, neraz i riadne skritizuje. Pomáha to," pochvaľoval si najmladší z hokejovej rodiny.
Otec Dárius: "Manželka Eva hrala volejbalovú ligu, ale Ondrej ešte ako malý skonštatoval, že je to babský šport. Korčuľovať sa naučili vo fínskom Kuopiu, kde sme mali klzisko neďaleko domu a zimy sú tam dlhé. K hokeju sa dali celkom prirodzene. Keď ich sledujem na ľade, mám dojem, že každý z nich má niečo zo mňa a zároveň hrá svojsky. Zahrať si s deťmi v jednom útoku je veľký zážitok. Dlho na to budem spomínať."
Diváci v Trenčíne zvyknutí na tradičný pästný súboj v zápase, keď proti sebe v lige nastúpili Dárius Rusnák st. a Ernest Bokroš, sa tentoraz nedočkali. "Už sme z toho vyrástli," vysvetľoval otec Rusnák. V exhibícii ich v pasovačke nahradili mladíci Martin Karafiát a Ivan Dornič mladší.
