Poslednú československú zlatú olympijskú medailu vyhral na v Barcelone 8. augusta 1992 oštepár Jan Železný. Krajší záver spoločnej športovej cesty dvoch národov vari ani nemožno vymyslieť.

Športový osud najlepšieho českého atléta storočia (poctu prevzal len pod podmienkou, že Emil Zátopek dostane vyššie ocenenie - športovec storočia) bezhranične spája Česko a Slovensko. Tá čiara, našťastie, viac-menej symbolická, existuje. Aj dva štáty. Aj politické škriepky. Aj identita. Jan Železný je český svetový rekordér, ktorý sa narodil v Mladej Boleslavi (*16. júna 1966). Je trojnásobný olympijský víťaz a trojnásobný majster sveta.

Svetový, český i slovenský rekordér

Lenže Železný drží stále i slovenský rekord, prvý zo svojich piatich 87,66 m (jeden mu neuznali) hodil 31. mája 1987 v Nitre. Vtedy obliekal dres banskobystrickej Dukly, tiež v Soule 1988, kde ho prekonal až posledným pokusom o 16 centimetrov. Ten istý klub reprezentoval i v Barcelone, v Atlante 1996 už Vítkovice, v Sydney 2000 pražskú Duklu.

Na strednom Slovensku ho trénoval i Jozef Hanušovský. Dnes pripravuje našu jednotku Mariána Bokora, ktorý prvý raz pokoril osemdesiat metrov Železného oštepom, ktorý nechal na pamiatku v klube, v ktorom vyrástol na svetového šampióna.

Dcéra Katarína a syn Jan

Zatiaľ sme hovorili o dôležitom, ale nie kľúčovom. Honzo je silne rodinne založený človek. Zahľadel sa do študentky Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici. Martu, vtedy ešte nie Železnú, ktorá pochádza z Dubnice nad Váhom, pozval na prvé väčšie rande práve do Nitry, keď hodil svetový rekord. Pravdaže, to nebola príčina, že ju dvadsaťjedenročný chlapec požiadal o ruku a ona ihneď privolila.

"Citlivý, pozorný, jemný ako v časoch, keď sme sa prvý raz videli," povedala manželka slávneho športovca nedávno pre časopis Slovenka, čím vysvetlila po príčinu súhlasu mladej študentky vojakovi základnej služby k sobášu z čistej lásky. Sú spolu šestnásť rokov.

Deti manželov Železných sa volajú Katarína (14 rokov) a Jan (15). "Ján? pýtali sa manželky v nemocnici. "Nie, povedala, Jan," usmieva sa Železný, popisujúc, nerozdienosť česko-slovenskej rodiny.

V Aténach môže prekonať Oertera i Lewisa

Jan Železný sa chystá na piatu olympiádu. Jeho slovenský manažér Alfonz Juck povedal, že je v plnej príprave. "Na rečiach, že napokon Železný nepôjde obhajovať do Atén prvenstvo, trochu pravdy istý čas bolo. Zdravie si už musí šetriť, jeho chronické patálie predovšetkým s chrbticou sú roky známe. V súčasnosti sa cíti dobre na slušný výsledok," vysvetlil Juck.

Ak by český oštepár vyhral, stal by sa ešte väčšou legendou, akou je. Dvaja atléti zvíťazili na štyroch hrách za sebou, Američania - diskár Al Oerter (1956 -1968) a diaľkar Carl Lewis (1984 - 1996). Železný by mohol natiahnuť úžasnú sériu o striebro na začiatku - v Soule 1988. V Barcelone '92, Atlante '96 a Sydney 2000 vyhral.

Na pive pod horou Montjuic

Oštepársky svetový rekordér sa sťažoval na chrbticu už v Nitre '87. Nie je typom silového vrhača, má úžasne rýchlu ruku s neprekonateľným švihom (Železný začínal ako hádzanár). V Barcelone sa tak oprel do odhodu, že mu odletel ochranný pás. Výkon 89,66 cm znamenal olympijský rekord i víťazstvo.

Išiel ho osláviť do krčmičky, Honzo z duše neznáša veľké párty. Aj v Španielsku našli niečo na spôsob pivárne. Hrali v nej muzikanti a čapovali české. Priamo pod horou Montjuic.

Oštepár je normálny človek. Žiadny extrémny askét, ktorého štve, že sa nevie odnaučiť fajčiť. Zabával sa s Imrom Bugárom, Ludvíkom Daněkom, Šárkou Kašpárkovou a ďalším atletickým zlatým Róbertom Změlíkom.

Honzo spomínal súťaž. "Hádzal som striedavo oštepmi značky sandvik a németh, aby nikto nemohol povedať, že moje výkony sú zakliate v náčiní. S Miklósom Némethom (olympijský víťaz z Montrealu - pozn. red.) sme veľkí kamaráti a spolupracujeme. Preboha, musím zavolať žene, deťom, Tým patrí medaila. Aj Miklósovi a lekárke do Banskej Bystrice," odbehol si od piva na dlhšie chvíľu olympijský víťaz. Tak opisujú atmosféru redaktori bývalého týždenníka Stadion.

Namiesto Beatles - Tam okolo Levoči

Primáš chcel zahrať niečo od Beatles. Niekto z československej partie si požičal husličky. Zazneli Rožnovské hodiny i Tam okolo Levoči. Honzo sa zamyslel. "Kým sa budú politici hašteriť odsťahujem sa z Banskej Bystrice. V Mladej Boleslavi si staviam dom," povzdychol si Železný i Změlík, ktorý má tiež manželku zo Slovenska. Aj Ludvo Daněk, ktorý chodil do Nitry ako do rodiny. Aj Imro Bugár, chlapec zo Žitného ostrova žijúci v Prahe.

O oštepe a tisícke dôležitejších činností

"Človek začne športovať v prvom rade pre vlastnú zábavu. To je začiatok. Snaží sa aj pre slávu, nepopieram. I pre peniaze. Musím si však vždy pripomenúť, že som v tú chvíľu najlepší v hode oštepom, v ničom inom. Je tisíc dôležitejších činností než hod oštepom, dokonca desiatky dôležitejších, než je samotný šport, v ktorom sláva i peniaze dosť vystupujú do popredia. Iste je trebárs najlepší pekár na svete. Lenže sa o ňom nevie. Preto je najdôležitejšie zostať rovnaký ako na začiatku alebo sa o to aspoň zo všetkých síl snažiť, lebo človek ťažko zostane úplne rovnaký."

Túto vzácnu myšlienku vyslovil Železný v predvianočnom rozhovore 2000, keď už bol trojnásobný olympijským víťazom.

O dobrom človeku

Na jar 1998 oštepárovi pri bežnom tréningu spadla činka na rameno odhodovej pravačky. Podstúpil niekoľko zložitých operácií. O sydneyskej medaile vtedy hovoril: "Musel som ju vyhrať, aby som sa odvďačil všetkým dobrým ľuďom, ktorí mi v najťažších chvíľach pomáhali."

Jediný slovenský atletický medailista v ére samostatnosti Igor Kováč sa pripravoval i vlastne žil v jednej skupine so slávnym oštepárom. Náš bronzový prekážkar na 110 metrov hovorí, že bez šťastia byť pokope s Honzom, by nebol úspešný.

"Je to určite najlepší človek, akého som spoznal. Všetko robil profesionálne, ale všetko úplne normálne. Znášal tréningovú drinu, ale mal aj úžasný talent," spomínal Igor. Na otázku, čo by bolo zo Železného, keby zostal na Slovenku, lebo aj o tom sa hovorilo, odpovedal Kováč z voleja: "On by bol majster sveta, rekordér, olympijský víťaz aj v Albánsku. Majstrovstvo má v krvi."

Keď sa Železnému rozbúši srdce

Železného veľkosť je aj v emóciách, hoci navonok vyzerá skôr utiahnuto a skromne. "Neviem, prečo by som mal atletiku meniť za niečo iné. Dáva mi voľnosť, môžem si robiť, čo chcem, rozhodujem sa o všetkom sám. Pokiaľ prídem na štadión a rozbúši sa mi srdce, tak budem súťažiť," vysvetlil vtedy pred sviatkami pokoja i predznačil, prečo ide do Atén.

Silné prežitky skrýva iba navonok. Po poslednom triumfe na majstrovstvách sveta v Edmontone 2001 sa ako vždy neprejavoval teatrálne. Po pretekoch povedal: "Prvou a nie hocijakou odmenou je pre mňa hymna, vlajka stúpajúca na stožiar. Čím som starší, tým to vnímam intenzívnejšie, čo to znamená pre mňa i pre nás Čechov."

V Barcelone hrali naposledy olympijskému víťazovi dohromady Kde domov můj i Nad tatrou sa blýska. Majster osud to skvele vyriešil, že práve Železnému.

Tabuľka oštepárskej výnimočnosti

Prvých päť hodov histórie

Železného bilancia

• Za 90 m 100-krát
• Za 89 m 200-krát
• Za 88 m 300-krát
• Za 86 m - 500-krát
• Výkon 86,06 je stále 40. v historických tabuľkách