"Pred ohňom utečieš, pred vodou nie. Je to strašný živel. Najstarší ľudia z dediny už zažili kadečo. Ale také čudo ešte nevideli. Ja bývam, našťastie, na kopci. Tí pri rieke majú smolu," hovorí mladá mamička. S malou dcérkou sa prišla pozrieť na horor, ktorý im pripravila inak vcelku krotká rieka.

Cez druhý most sa už leje dravý prúd pripomínajúci bielu kávu. Dom Makovcov bol ešte pred pár dňami dobrých dvadsať metrov od brehu. Teraz im rieka preteká rovno cez záhradu. Danka Maková sedí za oknom a sleduje topiace sa gladioly.

Jozef Orendáš vedrom čerpá vodu z prístavby. Na pivnicu príde rad až neskôr. Aj jeho chceli evakuovať. Odmietol.

"Je jedenásť hodín a ešte stále stúpa! O štvrtej ráno nás zobudila suseda, aby sme boli v pohotovosti. Zachraňovali sme, čo sa dalo. Báli sme sa, aby nám nezaplavilo aj chlievik s prasiatkami. Našťastie, rieka sa umúdrila," hovorí Ingrid Jakabová.

Na dvore Pavla Mičku stoja dve autá. Starý mercedes a felicia. "V noci mi zavolal Zdeno Zicha, že nech mu prídem pomôcť, lebo aj autá zaplaví. Predsa len bývame vyššie." Aj ich záhrada je pod vodou.

Kým sa na sporákoch varí sobotný obed, muži pomáhajú susedom, ženy pred zaplaveným mostom debatujú s hasičmi. Na východe nič nové. Nerovný boj s vodou pokračuje.

Autor: sen