Lance Armstrong počas sólovej stíhacej jazdy štvorčlennej skupinky v úniku. Zlikvidovať jej náskok sa mu však napriek snahe nepošťastilo.
Lancea Armstronga, ktorý bol stredobodom pozornosti.
Prvý v cieli osemdesiatkilometrového kritéria Veľkej ceny Prahy (sto okruhov po 800 metroch) nebol, došiel až piaty, no aj tak ho blesky fotoaparátov sledovali na každom kroku. Tých služobných i fanúšikov. "Stále sa vyhrávať nedá," vravel v cieli unavený Armstrong za veľkého aplauzu zaplneného námestia.
Ku cti mu slúži, že sa po náročnej sezóne o to aspoň pokúšal. Najprv spolu s verným druhom z US Postal Georgeom Hincapiem sa v dvojici dotiahol na vedúcu skupinku a potom sa sám vydal naháňať štyroch utečencov pred ním: Čechov Ondřeja Sosenku a Tomáša Konečného, dvojnásobného víťaza Giro d'Italia Gilberta Simoniho a oddielového kolegu z tímu US Postal, španielskeho vrchára Josého Luisa Rubieru.
Víťaznému šprintu domáceho úradujúceho majstra Sosenku z tímu Aqua e Saponi sa napokon len prizeral. "Cítili sme, že sa doťahuje, ale vzorne sme spolupracoval a už to nestihol. Je to krásny pocit vyhrať doma a v takej úžasnej konkurencii. Bola to však ťažká trať, ani sa to nezdá, ale tých sto stúpaní dá človeku zabrať," vravel Sosenka, ktorý si na svoje konto pripísal odmenu 3000 eur. Tých 80 kilometrov prešiel za 2 hodiny, 21 minút a 24 sekúnd. Druhý bol Simoni, tretí Konečný a štvrtý Rubiera. Armstrong dorazil o 16 sekúnd neskôr.
Do Nemecka letel Lance v sobotu ráno aj s novým indiánskym menom. Pacienti detskej hematológie a onkológie vo fakultnej nemocnici v Motole ho podľa svojho zvyku pri prijímaní návštev pomenovali Tate ohanko, čo v preklade znamená Rýchly vietor. Zaujímalo ich všeličo, napríklad aj to, kedy balí darčeky na Vianoce, keď v tom čase jazdí na bicykli. Lance sa nedal vyviesť z miery. "Ešte pred Vianocami. Nejako to stihnúť musím," odpovedal s úsmevom.
RASTISLAV HRÍBIK,
Praha - Bratislava
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
