FOTO – ARCHÍV

V denníku Alexandra Grahama Bella pribudol 10. marca 1876 nasledujúci záznam: „Zakričal som do prístroja – pán Watson, poďte sem, potrebujem vás. Na moje veľké prekvapenie prišiel a vyhlásil, že mi dobre rozumel.“ Táto konverzácia sa odohrala pred 125 rokmi na prenajatom poschodí istého bostonského domu, kde Bell a jeho asistent Watson robili sériu experimentov s prístrojom, ktorý mal prenášať ľudský hlas a iné zvuky telegraficky. Patentový úrad tento prístroj zaregistroval 7. marca 1876 krátko po tom, ako Bell oslávil 29. narodeniny.

Bell pôvodne nemal v úmysle skonštruovať telefón, nepomýšľal na prenos hlasu. Jeho ambíciou bolo skonštruovať multitelegraf, ktorý by prenášal niekoľko odkazov zároveň tým istým drôtom v tom istom čase. Telefón je akýmsi vedľajším produktom tohto úsilia. Zostrojil ho vďaka tomu, že mal skúsenosti v jedinečnej oblasti bádania, celkom inej ako jeho súputníci Edison alebo Grey.

Bell vedel o povahe ľudskej reči viac ako ktorýkoľvek z jeho súčasníkov. Učil hovoriť nepočujúcich metódou tzv. viditeľnej abecedy svojho otca Melvilla Bella. Išlo o prvý súbor medzinárodných fonetických symbolov. Bell ovládal fyzikálne zákony prenosu zvuku a podstatu fungovania sluchu. Ako dieťa vyrobil z kaučuku hovoriaci robot, ktorý vydával zvuky podobné ľudským slovám. Zistil, že ak vhodne tlačí krk svojho psa, môže sa jeho štekanie meniť na reč. Jeho prvým pokusom s prenosom zvuku bolo, keď akordom zahraným na klavíri v jednej miestosti rozochvel struny na klavíri v susednej izbe.

Bellova rodina sa presťahovala zo Škótska do Kanady a usadila sa vo vidieckom sídle v Brantforde v štáte Ontario. Na jednom z výletov na útes s výhľadom na Veľkú rieku, kam Bell s obľubou chodieval snívať, vznikol nápad, ktorý bol tým chýbajúcim článkom vo vývoji telefónu: hlasom sa dá meniť intenzita elektrického prúdu a dá sa prenášať súvislým, ale meniacim sa prúdom. V marci 1876 sa to podarilo pri spojení medzi dvoma izbami, neskôr aj na väčšiu diaľku.

„Deň, keď budú telegrafné drôty zavedené do domov tak ako plyn a elektrina a priatelia budú spolu hovoriť bez toho, aby vyšli z domu, je blízko,“ napísal Bell svojmu otcovi krátko po svojom objave. Americké firmy ale hneď neodhalili možnosti nového vynálezu. Keď Bell 25. júna 1876 predstavil telefón na výstave vo Philadelphii, všetci sa naň pozerali ako na kurióznu hračku.

Sám Bell bol nepraktický vynálezca. Vďaka kapitálu a skúsenostiam príbuzného z manželkinej strany Gardinera G. Hubbarda sa za pomoci série veľkých mediálnych kampaní podarilo telefón spopularizovať. Napríklad si prenajali telegrafnú sieť medzi observatóriom v Cambridge a Bostonom a konverzáciu cez toto spojenie publikovali v Boston Advertiser. Ľudia si postupne začali zvykať, že prenos reči na diaľku je realitou prístupnou všetkým. Bellova telefónna spoločnosť, prvá na svete, vznikla 9. júla 1877. Šestnásť mesiacov od zaregistrovania patentu mala telefónna sieť v USA už 778 uzlov.

Vynález telefónu nebol vyvrcholením, ale len začiatkom dráhy vynálezcu Bella. Príjmy z Bellovej telefónnej spoločnosti mu umožňovali žiť bezstarostne a plne sa venovať bádaniu a na sklonku života mal za sebou 18 vlastných a 12 spoločných patentov – venoval sa napríklad aj lietajúcim strojom. Objavil prenos zvuku svetelným lúčom, čo bol vlastne prvý bezdrôtový prenos zvuku. Princíp tohto vynálezu o sto rokov neskôr inšpiroval konštruktérov mobilných telefónov.

Napriek sérii vynálezov sa Bell považoval hlavne za „učiteľa nepočujúcich“. Keď 2. augusta v roku 1922 zomrel, telefónne spojenie po celých USA sa na minútu prerušilo.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

V utorok – Firma Exxon zaplatila miliardu dolárov za znečistenie Aljašky