ského leva ako jediný a na koncerty jeho kapely MIG 21 sa začali viac predávať lístky. Po českých koncertných šnúrach si dali s albumom trochu načas, čo medzitým napravili. Hneď v prvom týždni získali najvyššiu predávanosť. MIG 21 znie z rádií, televízie, na koncertoch. Slovenský decembrový koncert je síce zrušený, na krste v Lucerne však na muzikantoch pristávali podprsenky. A líder skupiny, Jiří Macháček - ktorý okrem práva vyštudoval konzervatórium, v roku 1997 debutoval v animovanom filme Bibliofil, zahral si vo filmoch Mŕtvy chrobák, Návrat Idiota, Samotári, je členom Divadla Sklep - poskytuje rozhovory. Hranica mystifikácie a skutočnosti je v niektorých zreteľná, v niektorých menej. Divák, čitateľ aj novinár si s tým musí poradiť sám. Vyskúšať si rozlíšiť jedno od druhého môžete vďaka úlohe v predstavení Oblomov, s ktorou prišiel ako hosť Dejvického divadla na Festival Českého divadla do Štúdia L+S, a jeden z rozhovorov urobil aj pre TV oko.

V Čechách ste vydali s kapelou MIG 21 album a zavládla hystéria. Ako si ju užívate?
Myslím, že tú hystériu nepociťujeme natoľko my, ako ľudia z médií. Tí k nej majú bližšie. Ale my sme radi, že majú, lebo my zostávame v pokoji, zatiaľ čo oni nie, a tak to má byť.

Je porovnateľná táto hystéria médií s tou, keď ste získali Českého leva za postavu Jakuba v Samotároch?
Ťažko povedať. Ja ten mediálny svet nejako nestačím vnímať. Nestačím sa ani dozvedieť o všetkom,  čo o mojej osobe stihnú médiá rozširovať. Ja sa vlastne spätne dozvedám ako žijem. Beriem to ako zábavnú hru - ani mi to neubližuje, ani mi to nepomáha.

To ste taký pokojný typ? Väčšina ľudí reaguje na interpretácie vlastného života z iných ako vlastných úst - či sú pozitívne, alebo negatívne - zle. Snažím sa vyhýbať iba médiám, ktoré by ma interpretovali tak, že by mi to prekážalo. Je to zopár bulvárnych časopisov a vystupovanie v televízii Nova je pre mňa zatiaľ tiež nepredstaviteľná vec. V podobe, v akej je, by som s ňou nerád prišiel do styku.

Takže na veľké galaprogramy do Novy sa nechystáte? Čo keď sa na vás vrhnú?
Nemyslím, že nám to hrozí. Na Nove už vedia, že by sme nešli. Dostal som ponuku od šéfredaktora Rosslera, či u nich nechcem robiť zábavný program, ale kým stačil špecifikovať, o čo by išlo, povedal som, že s radosťou, ale mám pár podmienok. Prvou podmienkou bolo, že by riaditeľom tej televízie nemal byť Vladimír Železný. Cez toto sme sa nedostali, tam sme si ozrejmili naše vyjednávacie pozície a s úsmevom sa odmlčali.

A čo komerčné televízie, kde nie je riaditeľom pán Železný?
Tam to nie je také striktné, záleží na type programu, na tom, kto ho robí.

Reklamou na mobilného operátora, v ktorej vám - Bobovi - priateľka cez rádio oznamuje, že na veľkosti nezáleží, sa inšpirovali v jednom vašom bulvárnom týždenníku. Nevadí vám ani rozoberianie anatomických a dosť intímnych dispozícií?
Chceli rozhovor. Tak ho urobili. Ale sami. Ja som o tom nevedel. O podobe, v akej to vyšlo, som vôbec netušil. Zatiaľ mi to naozaj nejako nezasahuje do života, cítim, že ma majú v tomto časopise dokonca pomerne radi. Uvedomujem si však, že táto ich "láska" môže byť veľmi vrtkavá. Je to pre mňa neseriózna spolupráca, lebo spôsob, ako používajú takzvanú priamu reč, je pre mňa neprijateľný. Horšie je však to, že to už nerobia len bulvárne časopisy, ale aj tie, ktoré sa snažia tváriť seriózne. Ale ja tu nechcem kritizovať médiá.

Tak poďme k práci. Do čoho dávate momentálne viac energie, času a snaženia - do divadla či hudby?
Teraz je na prvom mieste naozaj kapela, pretože bez toho, že by sme to tušili, rozrástlo sa nám to na poriadny cirkus. Pripojili sme k nej viac maringotiek, ako sme pôvodne zamýšľali. A všetky tie maringotky niečo vezú a my sa o to musíme starať. Zároveň nám to robí dobre, takže najviac sa venujem kapele.

Koncertujete už dávno, nedali ste si s tým albumom trochu načas?
Dali. Rozhodli sme sa počkať, kým nás požiada nejaké vydavateľstvo. Zrelo to, nikam sme sa neponáhľali. Chceli sme si to urobiť pekné.
Vaše koncerty boli pekná klubová záležitosť, recesia a tanec. Je trochu zázrak, že retrohudbou, parodujúcou štýly, ktorú produkujute, ste takto uspeli.

Ako si to vysvetľujete?
Hlavne sme mali veľké šťastie. To je najdôležitejšie. Ak človek nemá šťastie, tak nestačí ani talent, ani pracovitosť. Má smolu... My sme mali šťastie.

Pomohol kapele film Samotári a jeho úspech?
Určite jej vo svojej dobe pomohol. Viac ľudí sa prišlo pozrieť na zhuleného Jakuba, ale keďže sa tí ľudia vracali, asi ich aj na hudbe niečo zaujalo.

Nemali tvorcovia filmu výhrady, že ste ho tak trochu použili?
Tvorcovia filmu majú kapelu radi. Takmer identický štáb, ktorý točil Samotárov, točil aj náš klip, ktorý sa už v televízii vysiela. David Ondříček - režisér a producent Samotárov, dokonca vložil do klipu aj nejaké svoje peniaze, za čo mu patrí naša vďaka. Je to taká symbióza dvoch subjektov v šoubiznise.

Dnes ste v kurze. Ešte žijete touto príjemnou prítomnosťou alebo už uvažujete, čo ďalej? Budete pokračovať v retroštýle, alebo sa chcete muzikantsky pokúsiť posunúť inam?
Retroštýl nebol nikdy naša méta. Nám sa skôr páčia rôzne štýly. Páči sa nám s nimi hrať, meniť ich, baviť sa tým. Ťažko povedať, či máme ako kapela nejaký vyhranený štýl. Ja sa vlastne o našom štýle často dozvedám len z rôznych článkov, nie že by tieto definície išli zvnútra kapely. Áno, chcel by som, aby sa to niekam vyvíjalo, ale keď sa to vyvíjať nebude, tak si vlasy trhať nebudem. Bude to také, aké to má byť. Trvať to bude desať rokov alebo desať týždňov, hlavné je len to, aby to bolo pekné.

Pred týmto boomom MIG-u ste v rozhovoroch často hovorili, že ste trapný spevák, že sa na speváka len hráte. Neuverili ste po tomto úspechu, že ste predsa dobrý spevák? Alebo budete pokačovať v tvrdeniach pre médiá, že trapný?
Ja to nechám na médiách. S totálnou istotou môžem prehlásiť, že mi je to úplne jedno.

Je niečo, čo vám nie je jedno?
Samozrejme - sú veci, na ktorých ľpiem. Napríklad peniaze, ktoré zarobím, a láska vôbec.

Čo fanynkománia? Posledne som čítala, že vám dievčatá podsúvajú svoje telefónne čísla, zbierajú fetiše a hádžu po vás na koncertoch podprsenky. Je táto "luneticovská" reakcia to, čo ste chceli?
O tom, že sa rozdávajú telefónne čísla, nič neviem. O tom, že sa zbierajú fetiše, tiež nič neviem. Viem len, že pri našom krste v Lucerne po nás naozaj lietali podprsenky. A my sme boli nadšení. Hovorili sme si, že konečne sú medzi českými dievčatami správne fanynky, ktoré vedia, ako sa majú na koncerte správať. Boli sme trochu zarmútení, keď sme sa dozvedeli, že tieto podprsenky na nás hádzal náš fotograf Stanislav Merhout. Boli to všetky podprsenky, ktoré v priebehu života stačil nazbierať. Nakoniec to dopadlo tak, že uprostred oblečených fanyniek stál úplne nahý Stanislav Merhout, náš fotograf.

Irónia, recesia, mystifikácia. Dokážete pri tom všetkom stvárniť ako herec vážnu rolu?
Myslím, že nie.

Nebojíte sa v tom zaškatuľkovania?
Nie je žiadna úloha, ktorá by bola taká vážna. Všetky úlohy sú smiešne už len preto, že sú to úlohy. Škatuľkovania sa nebojím, lebo sám sa rozhodne škatuľkovať nechystám. Pokiaľ ma bude chcieť škatuľkovať niekto iný, tak je to, samozrejme, jeho právo a ja hovorím, nech len škatuľkuje, sám budem zvedavý, v ktorej škatuľke sa nasledujúce ráno zobudím.

Čo sa týka úloh, vyštudovali ste aj právo. Mohli ste sa na právnika aspoň hrať. Nelákalo vás to?
Právnika by som si zahral, ale tá rola by musela byť aj niečím zaujímavá. Napríklad tým, že by to bol okrem právnika aj človek.

Zvýšila sa návštevnosť vašich divadelných predstavení, odkedy je MIG 21 taký vychytený?
Stúpla návštevnosť našich koncertov o tretinu až polovicu. Pribudlo hlavne dievčenské publikum vo veku od dvanásť do sedemnásť, dajme tomu až do dvadsaťpäť. Zatiaľ sme vnútri kapely presnú štatistiku nerobili, ale...

Divadlo a kapela sú len jedny z vašich aktivít. Roky ste moderovali v rádiu Limonádový Joe, z väčších akcií to bol posledný filmový festival v Karlových Varoch... 
Čo sa týka moderovania, dostávam dosť ponúk, ale musím ich odmietať už len z časových dôvodov. Chcem si dať moderátorské prázdniny aspoň do leta.

V rozhlase ste vystupovali pod menom Doktor Winetu, ktorým ste neskôr podpisovali aj stĺpčeky v týždenníku Reflex. Prečo ste prestali?
Z rádia som odišiel, a tým tá postava opustila mňa a ja ju, ale to neznamená, že sa nemôžeme kedykoľvek zísť. Takto sme sa opäť stretli v Reflexe. Boli sme dohodnutí na obmedzenej dobe, a keď som požiadal, tak tá doba skončila. Celkom som si to užil, ale nemal som už čas, a tiež som si chcel užiť zase niečo iné. Ja som taký promiskuitný typ.

Ale okrem textov piesní píšete ďalej, nie?
S Davidom Ondříčkom píšeme scenár k filmu. Chceli by sme ho začať nakrúcať na jar budúceho roku.

V ňom si aj zahráte, alebo ostávate pri scenári?
Rád by som si tam zahral, preto to spolu píšeme, aby sme to spolu realizovali. Zároveň však nevylučujem, že je možné, že mi David povie: "Hele, Jirko, ty sa na to nehodíš." Potom ho, samozrejme, zmlátim a nejako sa vysporiadame. Ale nepredbiehajme, možno to urobíme spoločne.

Ohľadne obsadzovania - boli ste jeden z mála, ak nie jediný, ktorý si úlohu Jakuba v Samotároch vybral. Viete si s ľuďmi robiť, čo sa vám zachce?
Napriek tomu, že je to skôr naopak a ľudia si robia, čo sa im zachce so mnou, tak v prípade Samotárov som narazil pravdepodobne ešte na väčšieho "trúbu", ako som sám, a tým bol David Ondříček. Tomu som z nepochopiteľných dôvodov aj ja dokázal vnútiť svoju vôľu, čo sám nakoniec uznal, že bolo pre dobro veci.

Motivácia bola možno jednoduchá, možno ste len chceli pred kamerou slobodne fajčiť trávu bez toho, aby ste boli obvinený zo šírenia toxikománie...
Je to odvážne tvrdenie. Budem o tom premýšľať.

Ako to vlastne bolo? Scenárista s režisérom (Zelenka s Ondříčkom - pozn red.) pre média tvrdili, že ste ju pri nakrúcaní fajčili prvýkrát. Vy ste pre médiá tvrdili, že ste ju fajčili pred, cez aj po nakrúcaní, len pred a po bola intenzita menšia. Kde je pravda?
Pravda je v tých článkoch, ktoré boli so mnou, a nie so scenáristom a režisérom.

A čo strata krátkodobej pamäte?
Keby som to dokázal posúdiť, tak by som na to určite našiel aj odpoveď.

Hoci mali Samotári deväť nominácií na Leva, získali ste ho len vy. Dnes ste hrali s Ivanom Trojanom na jednom javisku. Za úlohu Oblomova síce získal Cenu Thálie (Thália 2000 - pozn. red.), ale nomináciu na Leva na cenu nepremenil. Nerobí vám v zákulisí zle?
Medzi scenáristom a režisérom bola nejedna bitka kvôli tomu, kto podnieti Ivana Trojana, aby mi začal vyčítať, že ja českého leva mám. Musím povedať, že Ivan Trojan sa nad to povzniesol.

Videli sme vás na Slovensku aspoň s Oblomovom a Dejvickým divadlom. Aký bol dôvod, že sa upustilo od slovenskej prezentácie albumu MIG 21, a tiež zrušenia plánovaného decembrového koncertu u nás?
Aby som povedal pravdu, ja sa do Bratislavy s kapelou teším. A aby som rovnako povedal pravdu - neviem, prečo to takto dopadlo. Dôvody nepoznám. Ale spýtam sa na to. Sľubujem.

Nemalo to súvis s posledným incidentom pri vašom koncerte v Charlies Pube?
Áno, spomínam si, keď sme tu naposledy hrali, tak zbili nášho manažéra. Ale pochybujem, po prvé - že on tiež nejakú ranu neuštedril, a po druhé - že toto by bol dôvod, prečo tu nehráme. To by sme boli veľmi malicherní, a to nie sme.

Kedy prebehlo to najväčšie oslnenie vašou osobou v Čechách - pri filme Návrat Idiota, Samotároch, alebo pri vydaní albumu MIG-u?
Keď som sa narodil, bola tým oslnená len moja matka, pôrodník a pár pôrodných asisentov. Celý zvyšok sveta doteraz oslnený nebol, a to je smer, ktorým postupujem. Niekomu sa to môže zdať príliš rýchle, niekomu neznesiteľne pomalé. Jedna vec je istá - raz svet oslním. Úplne. A ak sa tak nestane, tak pevne verím, že aspoň svet, naopak, oslní mňa.

Autor: Kata Račková / Foto: archív